Keď si smutný, som tu pre Teba alebo malý Važec na prechádzke

O Rožňavskom malom zverinci sme tu už pred nejakým časom písali. Medzitým sa trochu pomenil. Niečo ubudlo, niečo pribudlo a niečo vyrástlo. Mačky sú už dosť veľké, aby dokázali uloviť aj potkany, ktoré s hrdosťou párkrát odprezentovali. Našťastie väčšina detí, ktoré k nám chodia sú veľmi odvážne (a zvedavé) a hlavne majú radi mačky. Tie naše to podľa mňa vedia až pridobre a často sa snažia (úspešne) upútať pozornosť, aby získali pohladenie, či maškrtu. Keď na nich človek pozrie, tvária sa, že už sto rokov nejedli, no a keďže deti majú dobré srdcia, je im u nás sveta žiť.

 

Takto nejako sa k nám dostal aj Važec, škrečok, ktorého pôvodné meno už upadlo do zabudnutia. Prišiel k deťom do CDR spolu s ďalšími kamarátmi svojho druhu. No zdá sa, že so spolubývajúcim si v klietke veľmi nesadol, a tak sa dostal k nám na zotavujúci pobyt. V súčasnosti už vyzerá omnoho lepšie a má aj väčšiu popularitu. Animátori mu počas tábora dali meno Važec a bol čestným hosťom na každom potáborovom hodnotení. Zdá sa, že si z celého tábora osvojil najmä záver táborovej hymny: Keď si smutný, som tu pre Teba! A teda nielen pre smutných. Rýchlo si získal aj priazeň detí z viacerých stretiek, ktoré si ho radi pohladkajú, podržia, nakŕmia.

 

Malý Važec teda nadobudol pocit domova v našich priestoroch natoľko, že sa už viackrát vybral na nočné potulky. Viete si predstaviť to prekvapenie, keď sa v noci na chodbe pohne niečo malé, biele a pozerá na vás gombíčkovými očkami? Jednoducho je to asi jeho poslanie, šíriť svoju prítomnosť malými gestami pozornosti. A koľko dobra tým vzbudzuje! Chlapci z CDR sú vždy ochotní preukázať sa ako rytieri v lesklej zbroji (a nielen na karnevale) a vziať Važca naspäť do klietky.

 

Takže tak, náš Važec, hoci je malý, vzbudzuje v druhých veľkých hrdinov, zodpovedne chrániacich tých, ktorí ho omylom považujú za háveď. A vždy je ochotný nechať sa pohladiť (resp. často nemá na výber) a tým vlastne aj sám rozdáva milé pohladenia, povzbudenia. Tak prajem nám všetkým, aby sme aj v tomto čase dokázali rozdávať povzbudenie, radosť a lásku hoci len svojou prítomnosťou. Aby sa mohlo povedať: Keď si smutný (alebo aj keď nie), som tu pre Teba.

 

Františka Martinková