Päť týždňov v bakinskom labyrinte. Sestra Ela píše o svojich misijných začiatkoch
„Pozdravujem z hlavného mesta Azerbajdžanu. Hoci už uplynulo niekoľko týždňov od príchodu z Ríma z 1,5 mesačného misijného kurzu spolu so sestrou Dankou K., stále mám pocit, že je tu pre mňa veľa vecí neznámych.
Hoci sa človek už vie zorientovať v metre (v tomto bol pre mňa prechod z veľkomesta Ríma celkom uľahčujúcim krokom), či s pomocou navigácie sa dostať prakticky kdekoľvek, hoci spoznávam postupne miesta, ľudí, poslanie, členenie a spôsob práce, históriu, kultúru i kontext, je to pre mňa dosť náročné „hodenie a plávanie v neznámych vodách“.
Možno hlavne kvôli, ešte stále nezrozumiteľným nápisom na uliciach, či neúspešným snahám v spleti zvukov miestneho jazyka rozpoznať aspoň nejaký trochu známy základ slova. Je to výzva k pokore, trpezlivosti a prijatiu pomoci od druhých. Keď jednoducho vlastná angličtina a ruština nestačia, a človek sa občas môže na druhých maximálne tak usmievať.
Ale život a misia idú ďalej. Ľudia prichádzajú a očakávajú prítomnosť, pomoc, slovo, modlitbu, blízkosť. Je veľmi silno cítiť, ako miestni ľudia myslia v modlitbách na sestry Slávku a Andrejku, ktoré sú už dlhšiu dobu na Slovensku. Vytvorili sa tu naozaj veľmi silné vzťahy a zázemie pre ľudí.
Okrem každodenného života a snaženia, učenia sa, stretnutí s ľuďmi o viere, pravidelných omší, modlitieb, práce, rytmu liturgických období a sviatkov prichádzajú i výnimočné a významné chvíle, viac si môžete prečítať napr. na tomto linku.
Fascinuje ma, čo všetko tu ľudia za tých 25 rokov vybudovali. Obdivujem tých, čo to tu už dlhé roky stále budujú, študujú, premodlievajú, žijú tu pre druhých. A prosím vás o modlitby.
Pre viac a pravidelné info z našej misie, môžete sledovať cudzojazyčne:
https://www.facebook.com/share/15QyS9N3Zb/
