Saleziánky v Michalovciach: S pohľadom nádeje na dobro v človeku

S akým úmyslom sa pozerám, to tam určite objavím. Ak chcem nájsť na niekom chybu, určite ju uvidím a nemusím sa ani moc snažiť. Lebo sme ľudia a robíme chyby. Ak chcem uvidieť niečo pekné, dobré, zaujímavé,  aj to sa dá vidieť, stačí sa pozerať.

 

Keď sestra sa ponúkne druhej sestre, že za ňu potiahne úsek upratovania alebo chce za ňu navariť obed, nakúpi alebo zamení peniaze.  Či to nehreje pri  srdci? Tiež keď v tme pri zažatej sviece spoločne predkladáme Bohu potreby ľudí  a mladých, ktoré vidíme okolo nás, či aj to nie je cesta zdieľania života?

 

Zaujímavé príbehy  z hodín náboženstva, zo stretiek, od animátorov

Napr.: ako sa u dievčat mení rebríček hodnôt cez zažívanie náročnejších situácií, ako sa posúvajú a vyzrievajú po ľudskej i duchovnej stránke. Či  to nie sú „malé zázraky“ v duši človeka ?

No a keď vďaka sestre, cez srdce ktorej denne prejde veľa ľudskej bolesti a biedy a ona hľadá možnosti pomoci, či sa nenapĺňajú slová Evanjelia „bol som hladný a dali ste mi jesť?“

Keď je sestre s hudobným nadaním ponúknutá možnosť spievať v zbore na Božiu slávu, či to nie je zúročenie talentov?

Ak zo strany bratov vnímaš otvorenosť, ústretovosť  a ochotu k pomoci a spolupráci, či to nie je poklad v saleziánskej rodine?

Aj keď oslovíme animátorov, že sme ochotní sa za nich modliť ako bratia, sestry a členovia ADMY a oni nám prejavia dôveru a píšu svoje vnútorné sny, túžby i potreby z hĺbky duše. Či to nie je výmena dobier, búranie mostov medzi mladou a staršou generáciou?

Keď ovešaná nákupmi zozadu ťa osloví známa osoba, že ťa odvezie domov, aby si to nemusela niesť v rukách. Alebo z kaplnky sa ponúkne muž vyniesť veľkú plnú vázu, ktorá je ťažká už prázdna sama o sebe, či to nie je nežná Božia prozreteľnosť?

Keď ako mikulášsky darček komunita dostane novú sestru, či to nie je dôvod pre radosť ?

Podobne ako u vás aj tu máme viaceré pekné aktivity. Akcie, stretká detí, mladých, animátorov i manželov, starosť o rast duše ženy, o rast členov ADMY. Ľudia v kaplnke sú vnímaví na potreby cirkvi a odpovedáme na výzvy sv. otca. Sami sa zorganizujú a prídu sa modliť, zostávajú na adoráciách po sv. omši.

 

Samozrejme, že aj nás sa dotýkajú problémy a bolesti, ale učíme sa ich spoločne riešiť, niesť a pomáhať si. Prosíme o modlitby, aby sme Marianne spoločne pomohli začleniť sa do komunity. Požehnaný advent všetkým.

 

Edita