Hlásime sa z Prešova, skadze Matka Ježišova

„Štartovacie obdobie“ (ako zvykne hovoriť Zuzka) máme s pomocou Božou za sebou. Spätný pohľad na prežitý čas je plný vďačnosti za malé i veľké veci, ktoré robí s nami Pán. Možno je to pohľad cez ružové okuliare, aké nosí prvá fáza kultúrneho šoku.

 

Prešov je pekné mesto, lebo ho obklopujú zo všetkých strán pohoria a vrchy. Krásu mu dodáva aj rieka Torysa s turistickým chodníkom z jednej strany a cyklistickou cestou zo strany druhej. V komunite som našla dve vzácne sestry, pre ktoré neexistujú neprekonateľné prekážky. So všetkým si vedia poradiť. Zobrať do ruky handru, mop, kladivo, vŕtačku, varechu, proste čokoľvek, či si sadnúť za volant, počítač, za domáce úlohy s dievčatami nie je pre nich nijaký problém.

 

V kolégiu je osem rómskych dievčat a dve Slovenky vysokoškoláčky. Spoločný život pod jednou strechou s dievčatami mi pripomína skromné začiatky Main s Petronillou v Mornese. Ráno a večer sa spolu modlíme, spoločne sa stravujeme. Zdieľame s dievčatami ich radosti i smútky, neúspechy i malé víťazstvá, niekedy aj vírusy. Vošky a blšky nezdieľame, tie sa snažíme likvidovať.

 

Da mihi animas sa tu prežíva v rodinnej atmosfére 24 hodín denne

Sestry sú pre dievčatá starostlivými maminami, skvelými kuchárkami, trpezlivými vychovávateľkami, staršími sestrami, ozajstnými priateľkami, aj náročnými učiteľkami. Rómske dievčatá si vedia získať druhých svojou bezprostrednosťou, otvorenosťou, radosťou, spevom a tiež súcitom i duchovnou hĺbkou. Ich zmysel pre humor zatiaľ neviem rozšifrovať.

 

Obdivujem ich odvahu odísť zo svojho mesta, rodiny, školy a začať v novom, neznámom prostredí žiť, študovať, budovať vzťahy. S blížiacim sa víkendom ich radosť úmerne stúpa, lebo sa tešia domov.V piatok popoludní zavládne v dome silencium a zostane akoby bez duše do nedele večera, kedy sa dievčatá vrátia.

 

Reštartovanie našich fyzických a duchovných síl počas víkendu sa uskutočňuje zväčša po saleziánsky, zmenou činnosti. Ešte je veľa toho, čo treba zariadiť, opraviť, upraviť. Ozajstný „šabat“ máme raz za mesiac v deň celodennej duchovnej obnovy.

 

Náš dom sa nachádza v tesnej blízkosti so SMS našich sdb bratov

Máme v nich skutočných bratov, pomocníkov, priateľov i duchovných otcov. V stredisku som nevychádzala z údivu nad množstvom mládeže,detí, dospelých, saleziánskych spolupracovníkov, admákov, exalievov a tiež množstvom stretiek, duchovných obnov, duchovných cvičení, ktoré saleziáni pre nich organizujú.

 

U bratov našli útočište aj Ukrajinci. V utorok a štvrtok popoludní prichádzajú ukrajinské maminy i zo dvaja ockovia so svojimi ratolesťami do oratka. Chlapci trénujú futbal, dievčatá sa hrajú a maminy sa majú možnosť medzi sebou porozprávať. Záver stretka korunuje typické čajopitie. Ukrajinci sú veľmi vďační za túto oázu pokoja, ktorú im bratia poskytujú.

 

Z návštev sa tešíme

Nakoľko sa nám zriedka podarí „vystrčiť nos“ z Prešova, tešíme sa z nepredvídaných i plánovaných návštev. V septembri nás navštívil ukrajinský gréckokatolícky biskup Maksim Rjabucha, sdb. Potom nás prišla pozrieť Evka Rušinová a v ten istý deň nás milo prekvapila návšteva Beatky Franekovej. Vizitácia Janky s Monikou bola potešením nielen pre nás, ale aj pre dievčatá. Pri tejto príležitosti prišla ku nám aj Miriamka na rozhovor s Jankou. Nedávno bol u nás na pracovnej služobke pán Foltín. Bolo s ním veselo. Na pomoc nám tiež po dve soboty prišla naša sestra Marianna s dvoma pánmi z Michaloviec. Marianna pracovala ako včielka, šila závesy a záclony. Páni montovali garniže.

 

Okrem spomínaných pomocníkov máme tu ešte mnoho iných dobrodincov nielen zo saleziánskej rodiny: exalievov, spolupracovníkov, admákov, ale aj mnoho ďalších. Za všetkých sme Pánovi veľmi vďačné.

 

Aj vám, ktorí čítate tieto riadky, ďakujem za pozornosť. Prajeme vám požehnaný Advent.

 

Mária Reháková FMA