S prvým GPS víkendom to bolo takto: Super atmosféra, super partia

„Bola super atmosféra, super partia. Veľa-veľa sme sa nasmiali. Duch svätý bol s nami celý čas. Mali sme spolu dokonalý krásny požehnaný čas.” O čom je reč?  To si hneď povieme.

 

Sestry spustili prihlasovanie a 15 namotivovaných dievčat sa prihlásilo. Čoskoro sa i prvýkrát stretli a to priamo v provinciálnom dome sestier saleziánok (začali sme zhurta). V prvý večer sme sa ešte nepoznali, no sestry a dievčatá si pre nás po svätej omši pripravili rôzne aktivity, vďaka ktorým sme sa rýchlo oťukali. Sestra Johi nás voviedla do témy rozlišovania a následne sme večer strávili vo vzájomných rozhovoroch.

 

Druhý deň začal ako sa patrí. Ranná modlitba, meditka, raňajky.  Po nich prišiel prvý hosť – don Dušan Vilhan.  Poskytol nám cenné rady, čo nám môže pomôcť a čo naopak nie, pri hľadaní nášho miesta v živote. Na záver mal pre ešte svätú omšu. Po výbornom obede, „díky Hela,“ sme sa pozreli do raja našich sŕdc. Zamýšľali sme sa popri tom aj nad dôležitými otázkami v našich životoch a spoznávali pri tom samé seba. Večer nás prišla pozrieť a urobiť „vizitáciu“ provinciálka saleziánok, ktorej sme mohli položiť i mnoho rôznorodých otázok. Posledný večer sme ukončili spoločnou adoráciou, na ktorej sme mohli zveriť nášmu Pánovi všetko, čo sme mali v našom srdci.

 

Nedeľu sme začali svätou omšou v neďalekom kostole. Po raňajkách k nám zavítala ďalšia hostka a okrem seba priniesla zaujímavé témy seba prijatia, sebapoznania, sebaúcty, hraníc… Bola veľmi ochotná a mala trpezlivosť zodpovedať na všetky naše zvedavé otázky.

 

Prvý GPS víkend sme následne ukončili spoločným obedom a po ňom nás čakala cesta späť – do našich každodenných realít.

 

A čo na to vravia samotné účastníčky?

„Viac som spoznala samú seba cez rôzne rozhovory a prednášky, ktoré som mala možnosť zažiť pocas tohto vikendu.”

„Zišli sme sa veľmi dobrá partia, keďže na konci víkendu som mala pocit, že dievčatá, ktoré tam so mnou boli poznám už roky, a preto sme sa nebáli rozprávať a zdieľať o našich životných príbehoch.”

„Ja som zástancom toho, že iba v spoločenstve môžeme naplno spoznať svoje JA. Tu sa mi to potvrdilo, keď mi v nedeľu po obede dve dievčatá začali hovoriť ako ma vnímajú a ja som začala konečne vidieť, že moje neistoty druhí vôbec neriešia, že som dosť. Taktiež sa mi zmenil aj pohľad na sestry salezianky. Vedela som, že sú super, veselé, priateľské… Prekvapilo ma ale, že sú ďaleko viac veselé, priateľské, otvorené, vtipné… Tiež brali predsudky v tom, že niektoré sme nevedeli, že si v reholí môžu spraviť napríklad vodičák a podobne.”

 

Dokonca vznikla aj „hymna GPS,“ ktorú nájdete tu. Ako vravím. Bol to skutočne podnetný a krásny víkend a už sa veľmi tešíme na ten ďalší.