Posolstvo generálnej matky Chiary Cazzuola k 5. augustu, výročiu založenia Inštitútu dcér Márie Pomocnice

 (Bratislava, 5. augusta 2024): Oslavujeme 200 rokov od sna, ktorý mal Janko Bosco vo veku deviatich rokov, sna, ktorý, ako povedal, zostal vrytý do jeho mysle po celý život. Od tohto sna sa odvíja život a história saleziánskej charizmy vo svete.

 

Myslím si, že každá z nás ho vníma – tento sen – aj pri vzniku svojej životnej voľby ako niečo krásne, niečo veľké, ako zvláštnu milosť, ktorá osvetlila a nasmerovala našu cestu.

 

Moje želanie k tohtoročnému 5. augustu je v súlade s tým, čo oslavujeme, pričom vychádzam z toho, že sme práve v roku 2024, výnimočnom, pretože je 24!

 

Zároveň by som chcela toto posolstvo dať do geografického kontextu

V tejto chvíli som na krátkej návšteve na Slovensku, ktorá sa časovo zhoduje s odovzdaním mandátu provinciálky, končiacej svoju službu, provinciálke, ktorá ju preberá.

 

Hovoriť dnes o vernosti, ktorá presahuje čas, želať si byť verné svojmu zasväteniu ako dcéry Márie Pomocnice, nevyhnutne predpokladá tu, v tejto požehnanej krajine, spomínať na naše sestry, ktoré, aby boli radikálne verné povolaniu, vzdorovali komunistickému režimu, znášali nútené práce, krutosť a útlak, prenasledovanie.

 

Boli to ženy úplne odovzdané Bohu, ktoré v utajení zostali verné Ježišovi, jedinému a najvyššiemu dobru svojho života; zachovali si vieru a odvahu vydávať o nej svedectvo, riskovali svoju existenciu, čelili nevýslovným obetiam a odriekaniam.

 

Vývoj nášho inštitútu na Slovensku, podobne ako v iných krajinách sveta, prechádza mnohými historickými a politickými udalosťami, ktoré určujú jeho rôzne etapy rastu a rozvoja.

 

Museli čakať až do roku 1991, keď po páde Berlínskeho múru bolo možné dať vznik Slovenskej Vizitátorii „sv. Jána Bosca“. V kronike sa dočítame, že po prechode z ilegality neboli začiatky ľahké. Život v komunite, spoločná modlitba, organizácia života a spoločného poslania bolo podujatie, ktoré dozrievalo veľmi pomaly a s veľkou trpezlivosťou všetkých.

 

Slovenská vizitatória sa stala provinciou až 13. mája 2000

Preto môžeme povedať, že je to mladá provincia, ktorá rastie deň za dňom, situáciu za situáciou, s odvahou a apoštolskou podnikavosťou: hodnotami, ktoré majú svoj pôvod v hlbokom živote viery, v bezpodmienečnej vernosti charizme dona Bosca a matky Mazzarellovej a v túžbe byť pre dnešné dievčatá a chlapcov, najmä tých najchudobnejších z rôznych hľadísk, prítomnosťou, ktorá svojím životom ohlasuje preventívnu lásku Boha Otca.

 

Mohla som sa o tom presvedčiť, keď som v týchto niekoľkých dňoch prežila skúsenosť medzi týmito sestrami a počúvala ich príbeh, a to je pre mňa a pre celý inštitút dôvodom na veľkú radosť a vďačnosť.

 

Je to provincia nádeje a odvahy, otvorená sľubnej budúcnosti, ktorá núti človeka veľmi myslieť na verš z Jánovho evanjelia 12, 24: „Veru, veru, hovorím vám: Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, zostane samo; ale ak odumrie, prinesie veľa ovocia.“

 

Životaschopnosť súčasnosti na Slovensku má svoje korene v minulosti utrpenia a obety mnohých našich sestier, ktoré s odvahou, dovolím si povedať s hrdinstvom, dokázali zostať verné Ježišovmu povolaniu, silné v neochvejnej viere, zapálené pre krásu a bohatstvo saleziánskej charizmy, ktorá im bola zverená.

Homília don Bosca

V tento 5. august 2024 by som chcela pripomenúť homíliu, ktorú predniesol don Bosco. Bolo to 5. augusta 1872 pri slávení prvej profesie matky Mazzarellovej a prvých Dcér Márie Pomocnice:

 

„Medzi veľmi malými rastlinami je jedna veľmi voňavá: nard, ktorý sa často spomína vo Svätom písme. V ofíciu blahoslavenej Panny Márie sa píše: Nardus mea dedit odorem suavitatis – môj nard vydáva krásnu vôňu! Ale viete, čo je potrebné, aby nard vydával svoju dobrú vôňu? Musí byť dobre roztlčený. Nech vás teda neroztrpčuje, že musíte trpieť. Kto trpí pre Ježiša Krista, bude s ním aj večne kraľovať.

Teraz patríte do rehoľnej rodiny, ktorá patrí výlučne Panne Márii. Je vás málo, nemáte dostatok prostriedkov a ľudia neschvaľujú vaše počínanie. Nech vás nič neznepokojuje. Veci sa čoskoro zmenia a budete mať toľko dievčat, že nebudete vedieť, kam ich umiestniť. A nielen dievčat, ale aj toľko postulantiek, že budete v rozpakoch ktoré z nich vybrať.“

 

Pozývam vás prečítať si aj zvyšnú časť homílie dona Bosca. Nájdeme ju v prvom zväzku Chronistórie, pretože načrtáva veľmi aktuálny životný program, na ktorý možno niekedy zabúdame. Myslím si, že je to cena, záruka vernosti a plodnosti povolania aj dnes v každej časti sveta.

 

Prijmime s otvoreným srdcom slová nášho zakladateľa

Ako dar, ktorý nám dáva v tento 5. august 2024. Som presvedčená, že ich spoločne dokážeme premeniť na život v čase veľkých výziev pre Cirkev a spoločnosť. Výzvy, ktoré chceme prijať ako nové príležitosti, aby charizma Valdocca a Mornese zažiarila v našich výchovných komunitách. Aj v živote mladých ľudí.

 

Prajem všetkým provinciálkam, ktoré sa tento mesiac ujmú svojej úlohy, aby sa vždy obracali na Máriu. Túto Matku a Učiteľku, mocnú Pomocnicu, aby sa ňou nechali inšpirovať pri prežívaní svojho poslania v službe sestrám a mladým.

 

Nech Mária podporuje naše komunity, ktoré sú z rôznych dôvodov najviac skúšané a trpia. Tiež nech vyprosí od Boha pokoj pre ľudstvo; nech zastaví hrôzy vojny v mnohých častiach sveta. Tiež dá novým generáciám silu a nádej na budovanie lepšej budúcnosti.

 

Nech Mária, Žena bezpodmienečného áno, stráži vernosť nás všetkých. Aby sme boli živými kameňmi v „živom pomníku“ vďačnosti dona Bosca k nej. Je našou Matkou a ktorá nám aj dnes hovorí: „Urobte všetko, čo vám povie“ (Jn 2, 5).

 

Zo srdca vám ďakujem za vaše každodenné darovanie sa. Žehnám vás a sprevádzam vás svojimi modlitbami.

Požehnaný 5. august!

Matka Chiara Cazzuola

 

Preložila: Eva Matejková FMA

Zdroj: cgfmanet.org