Keď sa v spomienkach človek vráti o 20 rokov a cíti vďačnosť voči svojim učiteľom

Prvé dva mesiace v Kolégiu v novom školskom roku máme za sebou. Bol to čas vzájomného zladzovania a poznávania sa, keď k nám prišli bývať aj nové dievčatá. Aktuálne u nás bývajú dve vysokoškoláčky,  tri stredoškoláčky a dve dievčatá navštevujúce základnú školu.

 

Isto, tento čas priniesol i výnimočné chvíle ako užívanie si bazéna na dvore, pekný čas so sr. Máriou Assuntou, či výlet na rozhľadňu nad Prešovom. Avšak väčšinu času žijeme v bežnej každodennosti robenia si domácich úloh, zodpovedností v Kolégiu, či víkendových stretnutí s dobrovoľníkmi.

 

 

So zvýšeným počtom dievčat sa aj nám predĺžil čas sedenia nad domácimi úlohami dievčat

A verte, je to riadna pestrosť a niekedy nestačí si iba trochu oprášiť známe vedomosti, ale pekne nanovo si poctivo naštudovať dávno zabudnutú látku z rôznych predmetov. Veď posúďte sami. V matematike sa boríme s komplexnými číslami, kvadratickými a lineárnymi rovnicami či zlomkami a deliteľnosťou čísel. Zasa v chémii sa poctivo venujeme anorganike a názvosloviu, vo fyzike na nás čakali vlastnosti látok a ich praktické využitie v živote. V angličtine sa učíme už všetky možné časy, v ruštine a nemčine budujeme poctivé základy, v biológii nás čakali sústavy človeka či rôzne ekosystémy. V geografii objavujeme rôzne podnebné pásma sveta, v dejepise prvé civilizácie a v slovenčine, či literatúre je to ozaj všehochuť.

 

Často mi pri tomto učení napadne spomienka na moju základnú a strednú školu. A myšlienkami sa vraciam 20 či 25 rokov dozadu. A musím povedať, že pri tomto spomínaní cítim veľkú vďačnosť voči mojím učiteľom. Svoje zamestnanie nebrali iba ako prácu, ale ako poslanie a robilo ho často s veľkým zápalom.

 

Niektoré dievčatá chodia do školy veľmi rady (najradšej by chodili aj cez víkend). Iné chodia menej rady a stačil by im aj 4-dňový školský týždeň. Istota je v tom, že každým dňom majú príležitosť rásť. Mnohé vedomosti a informácie zo školských predmetov časom isto zabudnú. Avšak nové vnútorné nastavenie a túžbu po poznávaní, čo vďaka vzdelávaniu získajú, im môžu do budúcnosti otvoriť dvere do majoritnej spoločnosti. Pre mnohé deti, ktoré rastú v marginalizovaných komunitách a perifériách sú často zatvorené. Možno i tieto dievčatá raz budú pomáhať iným deťom so vzdelávaním. A povedia im: „Toto viem, toto som sa učila pred 20 rokmi, môžem ti s tým pomôcť.“

 

Monika Foltýnová