Azərbaycan – je potrebné vniknúť do kultúry toho národa

Keď počujete slovo inkulturácia, čo vám ako prvé prebieha vo vašej hlave? Slovník cudzích slov dáva takéto vysvetlenie: vzájomné prerastanie, prepájanie jednej kultúry s druhou. Inkulturácia nie je len slovo, je to môj každodenný život v krajine, v kultúre, v ktorej práve žijem s tou mojou kultúrou, v ktorej som vyrastala.

 

Páči sa mi to slovo vzájomne prerastanie, prepájanie. Určite mi dáte za pravdu, že nemusíme byť ani v inej krajine, to vzájomné  máme aj v našich komunitách, rodinách, zamestnaniach. Ja sa teším, že tu v Azərbaycane sa snažíme žiť tú vzájomnosť spolu s bratmi a aj s ľuďmi, ktorí prichádzajú do Cerkvi (do kostola). Sú tu pekné tradície a zvyky, kde môžeme byť spolu.

 

Príklady ako byť spolu

Veľmi pekný bol farský výlet rodín na chatu kde sme strávili celý deň. Rodiny, mladí, deti, starí, malí, bratia, sestry. Na spoločný obed každý niečím prispel. Potravinami, alebo  prihotovením vkusného obeda, katechézou, vzájomným počúvaním.

 

Potom výlety s bratmi do prírody. Radi si vyjdeme do prírody pookriať, či už na nové, alebo staré miesta. Pán nám vždy dopraje krásne počasie, že máme veľkú radosť nielen sa porozprávať ale aj možnosť ďakovať mu za jeho požehnanie.

 

Na Vianoce sme mali pekný program, ktorý pripravila jedna mamka. Zdramatizovala narodenie Pána. Zapojila naozaj všetkých. Nádherné bolo, že ani jeden krát nebol spoločný nácvik a zladili sa všetci. Vystupovali starí, mladí, deti, rodiny.

 

Keď som sa chystala do Azərbaycanu jeden brat mi povedal: „Ideš na misiu, kde Ti nebudú tlieskať veľké zástupy, nebudú tam masy ľudí a detí. Táto misia nie je o masách, je o prístupe k jednotlivým ľuďom, o Tvojom, Vašom svedectve. Je potrebné vniknúť do kultúry toho národa, učiť sa jazyk a až potom niečo začni robiť.“

 

Kultúra národa

Kultúra tohto národa je veľmi pekná. Zachovávajú si svoje tradície, a sú tu veľmi pohostinní a srdeční ľudia. Keď niekoho pozvú na návštevu, dajú aj to posledné, len nech hostia majú.

 

Na čaj nesmieme zabudnúť, je to dôležitá súčasť azerbajdžanského životného štýlu. Čaj je symbolom pohostinnosti, podáva sa každému hosťovi. U nás po svätej omši je vždy „čajopitie“ a popri tom katechéza. Moderný výskum potvrdil, že čaj predlžuje život. Možno práve preto sa Azerbajdžanci dožívajú vysokého veku.

 

V ich kultúre je, že sa stále učia

Tu nielen v sobotu chodia deti do školy, ale niektorí (naši) stredoškoláci majú aj v nedeľu skúšky. A prázdniny? Vianočné prázdniny nepoznajú. U nás na Slovensku bývajú 2-3 týždne. Tu boli prázdniny na Nový rok a potom ešte dva dni. Zaujímavé, ale oni si to vynahradia, že začínajú skôr letné prázdniny, ktoré sú od 15. júna do 15. septembra. A potom sú tu sviatky ako u nás, kde majú nejaké voľno. To som napísala minimum z kultúry.

 

Bežný život, ktorý zdieľame s ľuďmi, s bratmi, s mladými, s rodinami je v Centre Məryem. Sme s nimi na svätých omšiach, na katechézach, duchovných obnovách. Niekedy nás aj na ulici oslovia, keď hľadajú katolíckeho kňaza a kostol, aby mohli zapáliť sviečku.

 

Uvedomila som si že sme tu malá komunita kresťanov. Ako otec biskup povedal, že je ich tu málo, ale sa snažia žiť svoju vieru. Pozývam k modlitbe aj za nás aj za tento národ, aby sme odpovedali na Božie plány, ktoré ma Pán s nami tu v tejto krajine.

 

Daniela Kapková