Symboly blahozvesti pokoja

„Oheň som prišiel vrhnúť na zem; a čo chcem? Len aby už vzplanul!  Ale krstom mám byť pokrstený a ako mi je úzko, kým sa to nestane!  Myslíte si, že som prišiel darovať pokoj zemi? Nie, hovorím vám, ale rozdelenie.  Lebo odteraz sa päť ľudí v jednom dome rozdelí: traja proti dvom a dvaja proti trom. Rozdelia sa otec proti synovi a syn proti otcovi, matka proti dcére a dcéra proti matke, svokra proti neveste a nevesta proti svokre.“ Lk 12, 49-53
 
Evanjelium tejto nedele nás chce poriadne precvičiť v kontrastnom chápaní symbolov. Prvým z nich je oheň, ktorý zvolával z neba na svojich nepriateľov už Eliáš a zopár kapitol pred našim úryvkom ho chceli sebavedome zvolať  na Samaritánov aj Ježišovi učeníci. A predsa ten istý oheň bude vďaka Ježišovej smrti a zmŕtvychvstaniu symbolom Ducha Svätého, zosobnenej Lásky celej Trojice. Druhým symbolom je krst. Ešte nie ten lahodný z krstiteľnice, ani ten v Jordáne s hlasom z neba, ale krst utrpenia, akým znovu a znovu prechádzal aj prorok Jeremiáš z prvého čítania a  z ktorého má strach i Ježiš. Žeby predĺžené účinky nášho krstu podmieňovalo statočné nesenie našich každodenných krížov?
 
A napokon ide o pokoj. Už Zachariášovi anjel sľuboval, že sa obrátia srdcia otcov k synom, v Benedicte sám ohlasuje cestu pokoja, anjeli nad Betlehemom spievajú: „Pokoj ľuďom dobrej vôle“, Simeon v chráme najprv odchádza prepustený v pokoji, no napokon v predpovedi Ježišovej matke všetko odvolá a prisľúbi, ako dnes Ježiš bolesť, meč (porov. Mt 10,34), rozdelenie. Evidentné protiklady. Nie, v Písme sa nedá vyznať! Moment. O ktorý význam symbolu ide, záleží  od kontextu, čiže od dimenzií, v ktorých sa svätopisec a my s ním pohybujeme. Ak sme sa zahryzli do evanjelia, skôr či neskôr na vlastnej koži zisťujeme, že Ježiš nám postupne berie povrchný pokoj plynúci z uspokojenia zo seba, zo svojich výsledkov, či zo svojho života. Akoby nás chcel vyrušiť zo zotrvačnej letargie tohto sveta, ktorý sa vždy a stále ešte rúti za svojimi záujmami.
 
Evanjelium – blahozvesť pokoja – rozvracia umelý pokoj tohto sveta, obracia ho naruby. Ak však Ježiš dačo berie, dáva viac. Chce nám darovať pokoj – ten svoj – postavený na našej vlastnej neuspokojenosti, keď sa cítime hoc aj ako kôpka nešťastia. Zdá sa, že to, čo je Božie zvykne driemať pod podobnými „kôpkami“. Lebo iba vyzlečení z pocitov vlastného uspokojenia môžeme prijať a zakúsiť pravý, Boží pokoj. Inej cesty niet…Keď si to všetko dáme dokopy zistíme, že kto prijíma očistný oheň súdu (svoj či od ľudí), dostane oheň Ducha Svätého. Kto príjme krst utrpenia, prežije krst Božieho milosrdenstva. A kto prijíma rozdelenie (nielen v rodine, ale aj vo vlastnom vnútri) spôsobené evanjeliom, dosahuje Boží pokoj.
 
A ešte jeden bonus z dnešnej nedele: evidentne si slová Písma nemožno vysvetľovať vytrhnuté z kontextu. Sú napísané tak, aby neopakovateľne odbúravali naše racionalistické a pokrytecké tendencie a aby sme hľadali, porovnávali, rozlišovali a rozmýšľali. Nielen hlavou, ale i srdcom.
 
sestra Dáša
Fotky: Pokoj nad genezaretom (titulka), Jordán, Oheň nad Jeruzalemom