Ježiš nám znovu a znovu dáva čas

Liturgické čítania na 2. pôstnu nedeľu v období cez rok B nájdete na tomto odkaze.

 

Zopár veršov pred nedeľným evanjeliom sa pri Cézarei Filipovej Ježiš pýtal učeníkov, za koho pokladajú jeho osobu. Podľa Marka sa o šesť dní na vysokej hore najbližším učeníkom opätovne vyjadril nebeský Otec, za koho pokladá Ježiša On. V oblaku, aby to zvládli, ale adresne priamo im. Nie iba Ježišovi, ako to bolo pri krste v Jordáne. Podobne sa po šiestich dňoch ozval Boh aj Mojžišovi z oblaku na hore Sinaj. V našom prípade by z Cézarey za šesť dní nedošli až na Sinaj, preto najpravdepodobnejšími horami Ježišovho premenenia sú Hermon a už tradične vrch Tábor.                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                            Traja z učeníkov zazrú Ježiša pri premenení poriadne inak. Zatiaľ čo Mojžišovi po Božom zjavení žiarila pokožka na tvári, Ježiš pred učeníkmi žiaril celý, aj so šatami. V Starom zákone bol biely odev charakteristický pre nebeské vízie, ale v Novom to bude veľavravne odev mučeníkov.

 

Ježiš na Hore premenenia vedie dialóg s najväčšími postavami Starého zákona. S tými, ktorých koniec života bol nejasný a ktorí sa preto mali ešte raz vrátiť pred vstupom Izraelitov do večného života. Ježišov odchod k Otcovi bude ešte mimoriadnejší ako ich. Vráti sa však dvojnásobne: nielen po zmŕtvychvstaní, ale i na konci vekov.

 

Petrove stánky pripomínajú Pánov stánok na púšti alebo i sviatok stánkov

Len ich počet nesedí. V prvom prípade bol iba jeden a v druhom by ich malo byť šesť. Preto asi skôr naznačujú skutočnosť, že Petrovi sa neveľmi chcelo ísť dolu k blížiacemu sa majstrovmu mučeníctvu a snažil sa ho na hore zadržať. Alebo niečo robiť, aby nemusel pokojne kontemplovať. Podľa kontextu evanjelia, Ježiša odhovárali od cesty do Jeruzalema všetci.

 

Učeníci potrebovali nielen posilu vo viere v Ježiša ako Božieho Syna, ale aj potvrdenie jeho kontinuity s dejinami spásy Izraela. No zrejme aj hlboké a virtuózne jemné človečenstvo Ježiša mala posilniť  porada a uistenie zo strany oboch starozákonných velikánov, že ísť do Jeruzalema na smrť je tá správna cesta. Otcov hlas z oblaku to iba zaklincoval a zrazu bolo všetko tak, ako predtým. No v srdciach učeníkov ostal hlboký odtlačok božského videnia, o ktorom ale nemali hovoriť, kým Ježiš nevstane z mŕtvych. Lebo by celú Ježišovou „koncovku“ len skomplikovali.

 

Petrovi akoby toto veľké zjavenie veľmi nepomohlo. Ježiša i ďalej nazýva jednoducho „rabbi“ ako predtým. Aj v intímnom spoločenstve, nielen pred ľuďmi. Ježiš mu však znovu a znovu dával čas. Presne tak, ako ho dáva aj nám.

 

Zamyslenie si môžete vypočuť aj ako podcast Audiodivina- Slovo, ktoré neomrzí počúvať.

 

sestra Dáša