Naša prítomnosť tu v Azerbajdžane má aj takúto podobu

Keď sa v kostole počas dňa, alebo večer po sv. omši modlíme, prichádzajú rôzny ľudia, aby zapálili sviečku a pomodlili sa. Prichádzajú a odchádzajú. Naša prítomnosť tu v Azerbajdžane má aj takúto podobu.

 

Stalo sa, že sa po večernej svätej omši modlím, ako zvyčajne. Aj jedna mladá žena zapaľuje sviečky a tiež sa dlho modlí. Potom ide do lavice a plače. Prídem k nej a prihovorím sa jej, že budem sa modliť, aby ju Boh uzdravil v tom čo prežíva. Objímem ju. A ona mi o sebe hovorí, čo prežíva. Povedala mi, že má doma ročného syna s mamou a muž od nej odišiel za inou ženou. Tak sa prišla pomodliť a zapáliť sviečku.

 

O pár dni neskôr. Slávka sa modlí v kostole a príde mladé moslimské dievča a plače. Slávka príde k nej a spýta sa, čo sa stalo. „Zomrel mi oco – mešita tu blízko nie je, idem z práce, tak som sa prišla ku vám pomodliť. Veď Boh je ten istý, nie?“-  „Áno,“ hovorí Slávka. Dievčine zazvoní telefón. Volá mama, kde je a s kým rozpráva. Dievčina jej povie, že je s mníškou. Mama sa uspokojí, lebo „Rahibə“ je dobrá žena.

 

Modlitba moslimskej dievčiny

Dievčina chce od Slávky ruženec, lebo sa to podobá na ten ich = „TESBIH“. Slávka povie: „To nie je váš tesbih. My máme na ňom kríž.“ Slávka jej navrhne pomodliť sa spolu Korunku B. Milosrdenstva v Azerbajdžanskom jazyku za jej ocka. Modlia sa spolu. Po druhom „desiatku“ sa spýta: „Koľko ešte?“ Slávka odpovedá, že spolu 50. „50?“- „Áno, za tvojho ocka.“  „Dobre, modlime sa.“ A tak sa domodlili korunku. Slávka jej podaruje ruženec a dievča si ho dáva na krk. Slávka sa pýta: „Nevadí, že tam je krížik?“  Ona si ho schová pod sveter a hovorí: „Nie, nevadí.“

Do toho príde Pán, ktorý zapaľuje sviečky a chce prekliať niekoho, kto mu ublížil. Dievčina, ktorá bola plná bolesti začuje to slovo prekliatia a hovorí mu: „Nie, tu nemožno preklínať, tu sa môže iba modliť.“ Tak vysvetľuje Moslimské dievča svojmu moslimovi ako sa má správať v katolíckom kostole. Slávka jej ešte prečíta zo sv. Písma myšlienku na povzbudenie: „Veď Boh tak miloval svet, že dal jednorodeného Syna, aby nezahynul nik kto v neho verí, ale aby mal život večný“ (Jn 3,16). Dievčina hovorí: „To je krásne, čo je to za kniha?“ – Slávka odpovedá: „Evanjelia.“ „Ja si ju domov nemôžem zobrať, ale keď ešte prídem, tak si z tej knihy tu budem čítať,“ dodá dievčina.

 

Mladí k nám prichádzajú

Aj na svätú omšu prichádzajú rôzni ľudia. Keď je sv. prijímanie, tak sa postavia aj oni do radu. Kňaz im dáva požehnanie. Stalo sa že dve dievčatá sa postavili do radu a chceli sv. prijímanie. Idem po sv. omši za nimi chcem im vysvetliť, že sv. prijímanie je iba pre kresťanov. Ony na to: „No my sme moslimky, ale Boh je ten istý nie?“- „Áno!“ Snažím sa im rozumieť po azerbajdžansky.

V tom okolo prechádza jeden chlapec, ktorý bol pred pár dňami pokrstený a hovorím mu, aby on vysvetlil dievčatám, prečo nemôžu ísť na sv. prijímanie. Vidím na ňom zápal a potom pozval dievčatá do ich stretka, ktoré práve začínalo. Podobne aj poobede prišli dievčatá po azerbajdžanskej sv. omši do kostola. Prišli a pýtajú sa, že videli veľa mladých ľudí, aj chlapcov či sú dobrovoľníci, aj oni chcú byť dobrovoľníčky. Opäť ich zavediem do azerbajdžanskej skupiny a tiež mladí pokrstení majú možnosť peknej katechézy.

 

A toto je naozaj sila Ducha Svätého a veľké požehnanie tejto misie. Uvedomujeme si, že aj pri takýchto malých, možno bezvýznamných situáciách Pán pôsobí v srdciach ľudí. A určte aj v tých našich.

 

Naše aktivity

Okrem takýchto výnimočných situácii, máme aj pravidelné stretnutia. Sestra Andrejka máva osobné prípravy dospelých ku sviatostiam, potom má na starosti piatkový klubík. Ja asistujem. A v nedeľu má ešte po sv. omši voskresnú školu mladších detí. Ja som zatiaľ pri malých deťoch, tzv. malé oratko.

 

Sestra Slávka má okrem PAD tiež voskresnú školu pre mladých 13-16 ročných. V Pia má s nimi prípravu ku sviatostiam a v nedeľu je stretko s katechézou. Okrem tohto stretka, pokiaľ sme my na klube s deťmi, Slávka ma modlitby matiek. Lebo deti do klubíku vodia mamy a takto plodne využívajú čas, kým my skončíme klub, tak mamy sa modlia za svoje deti.

 

A ešte mnoho iných bežných aktivít. To už nechávam na vašu iniciatívu a spýtanie, čo kto ešte robí. Teraz sa intenzívne pripravujeme na letné tábory a Slávka nás ešte ide zastupovať na svetové dni mladých s 3 mladými do Portugalska. Prosíme modlite sa za nás.

 

sestra Danka Kapková