Duchovné cvičenia na Lorinčíku: Dar pokoja, ticha, krásy, radosti, modlitby, prekvapení a stretnutí s ním
Duchovné cvičenia na Lorinčíku u Bosých karmelitánov si sestry saleziánky robili druhý marcový týždeň. V tichom prostredí kláštora a okolitej prírody trinásť sestier obnovovalo svoj vzťah s Bohom. Prítomné boli aj prednášajúca sestra Monika Golianová a provinciálna predstavená sestra Monika Skalová. Ďalej už samé účastníčky rozprávajú o týchto osem dňových zážitkoch.
Prečo si prišla na duchovné cvičenia?
Marta: Prišla som zastaviť sa v tichu z bežného rytmu života a stretnúť sa s Bohom. Mojou motiváciu bolo tiež pozrieť sa na život z Božieho pohľadu, načerpať chuť a silu ísť životom s Ním a napĺňať jeho zámer s mojím životom.
Slávka: Zastaviť sa, byť s Pánom, prejsť si s ním v tichu celý prežitý rok a odovzdať mu v modlitbe všetko, čo bolo. Spolu s ním a s Duchom Svätým hľadať a spoznávať ako ďalej, aby som naplnila jeho plán lásky, ktorý má so mnou tu na zemi a pokročila tak na ceste k svätosti a večnosti.
Čo ťa oslovilo vzhľadom na tému?
Danka: Boli pekné témy. Na začiatku bola téma o Abrahámovi. Abrahám sa rozbehol v ústrety trom mužom a ponúka to najlepšie a najkrajšie, čo má. Potom dostáva prísľub a požehnanie. V modlitbe som vnímala, že ak sa aj ja rozbehnem v ústrety Božej vôli, dám najkrajšie a najlepšie, čo mám vo svojom srdci, ak tam nechám priestor na Božie túžby a plány, budem požehnaná. O takéto požehnanie chcem prosiť v svojej každodennosti.
Ako sa ti páčilo prostredie Karmelitánskeho kláštora a okolie?
Andrejka: Bola som tu prvýkrát. Prostredie a prijatie bolo super. Ticho, veľký les v okolí, dve kaplnky s krásnymi bohostánkami. Všetko mi napomohlo byť s Pánom a počúvať ho. Bonusom bola samostatná izba a kávové kútiky.
Maťa: Pre mňa toto miesto bolo darom pokoja, ticha, krásy, radosti, modlitby, prekvapení a stretnutí s ním.
Čo si konkrétne robila na duchovných cvičeniach, aký bol tvoj rytmus dňa?
Editka: Vyhovovalo mi, ako sme si nadstavili spoločne program dňa. Prvé kontakty s Bohom som mala osobné. Na raňajky som sa snažila chodiť tak, aby tam bolo čo najmenej ľudí a tým i vonkajších podnetov. Prednášky sme mali dve. Týkali sa Božieho Slova a exegézy, čo mne osobne vyhovovalo. Svätá omša bola stredobodom môjho dňa. Popoludnia som mala spojené s pobytom v prebúdzajúcej sa prírode, čo mi veľmi dobre padlo. No a zavŕšenia dňa s Eucharistickým požehnaním bol pre mňa darček.
Keby si mala zhodnotiť svoje duchovné cvičenia tromi vetami, čo by si povedala?
Mária V.: Navonok krásna prebúdzajúca sa príroda a premodlené, podnetné prostredie karmelitánskeho kláštora. Vo vnútri poklad času- možnosť kúpať sa v božom slove a vyhrievať sa na slnku božej lásky. Stretnutie sa s ním v rôznych ľuďoch- sestrách, mladých, okoloidúcich.
Monika F.: Duchovné cvičenia sú pre mňa vždy požehnaným časom. Môžem sa stíšiť a naplno počúvať Boha cez čítanie božieho slova a modlitbu. Som vďačná za podnety od sestry Moniky Golianovej, krásne prostredie a srdečnosť bratov karmelitánov. Verím, že to, čo zarezonovalo v mojom srdci ma bude sprevádzať v nasledujúcich mesiacoch.
Ako hodnotíš duchovné cvičenia z pohľadu zodpovednej?
Mária S.: Necítila som sa ako zodpovedná. V pokoji som si robila duchovné cvičenia. Bratia karmelitáni nám vo všetkom vychádzali v ústrety. Napríklad nám umožnili mať samostatnú svätú omšu, adoráciu, mali sme od nich k dispozícií hornú kaplnku. Dobre na mňa pôsobila aj liečivá príroda navôkol.
Ako hodnotíš duchovné cvičenia z pohľadu prednášajúcej? Akým kľúčom si napr. vyberala tému…?
Monika G.: Kvalitu duchovných cvičení vždy overí čas. Pre mňa to bol tiež čas „cvičenia“ sa v tom, aby som neprekážala vanutiu Ducha do sŕdc sestier, ale naopak, aby som poukázala na cestičky, ktorými môže prechádzať. Sestry boli pozorné poslucháčky a verím, že zachytili jeho hlas.
Ako chceš s myšlienkami z duchovných cvičení pokračovať v bežnom živote?
Bea: Chcem ich nechať doznievať v mojom každodennom živote.
