Prvé stretnutie so sestrami saleziánkami mám hlboko vryté v mojom srdci
Znamenalo to pre mňa veľmi veľa. Bolo to ešte na základnej škole. Hodiny náboženstva mala s nami Lenka Pukajová, dnes už sestra saleziánka. Hrávala nám na gitare. Páčilo sa mi to a potajme sme si so spolužiačkou vraveli, že by sme chceli aj my tak hrať. Lenka nás zavolala do domčeka k sestrám na krúžok gitary. Hneď na začiatku som cítila veľké prijatie a záujem o nás. Veľmi ma to napĺňalo.
Toto pozvanie prišlo práve v čase, keď sa naša rodina ocitla v kríze. U sestier som mala možnosť pochopiť, že aj keď sa život v rodine nevyvíjal idylicky, u nich som mala pocit prijatia, istoty, dôvery, že nie som na svoje prežívanie sama. Po určitom čase sme dostali ďalšiu ponuku – stretko. Bolo to wow. Každý týždeň som sa tešila na začiatok v kaplnke plnej dievčat s oduševneným spevom. Cítila som sa ako v rodine, ktorá prijíma, vedie a s láskou vychováva.
Po čase ma príklad sestier a animátoriek natoľko inšpiroval, že som mala ďalšiu túžbu – viesť dievčatá ako ony. Aj to sa mi splnilo. Tento čas bol veľmi požehnaný. V službe animátorky som opäť zažila, že mi niekto verí, keď mi boli zverené dievčatá.
Roky plynuli. Dnes som manželka a matka 3 detí. Ani v tomto období mi sestry saleziánky nie sú vzdialené. Naša rodina je v skúške, ktorú spoločne nesieme. Sestry sú pre nás požehnaním. Sú nám blízko, keď zrazu v starostlivosti o deti ostáva kvôli zdraviu len jeden rodič. Vedia sa striedať pri kočíkovaní bábätka J. A vidieť sestru v rúchu kočíkovať je teda riadne svedectvo pre svet.
V závere zhrniem, čo mi dali a dávajú sestry saleziánky:
- Hlboké dlhoročné sprevádzanie v šťastí i v nešťastí, v zdraví i v chorobe
- Ukázali mi, že ako dievča, žena mám veľkú hodnotu v Božích očiach
- Zažila som pocit rodinnosti, láskavosti, prijatia
- Veľa krásnych priateľstiev
- Objavenie svojich darov, ale aj spôsoby ako pracovať na sebe samej.
Vďačím im za veľa. Ich poslanie je dôležité v každej dobe a v každej okolnosti. Aj teraz.
Ika Orthová ASC
