Boh nemení len architektúru našich plánov, ale priamo ich zmysel, naplnenie

V šiestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta, ktoré sa volá Nazaret, k panne zasnúbenej mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi. A meno panny bolo Mária. Anjel prišiel k nej a povedal: „Zdravas, milosti plná, Pán s tebou.“ Ona sa nad jeho slovami zarazila a rozmýšľala, čo znamená takýto pozdrav. Anjel jej povedal: „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký a bude sa volať synom Najvyššieho. Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida, naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca.“ Mária povedala anjelovi: „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?“ Anjel jej odpovedal: „Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn. Aj Alžbeta, tvoja príbuzná, počala syna v starobe. Už je v šiestom mesiaci. A hovorili o nej, že je neplodná! Lebo Bohu nič nie je nemožné.“ Mária povedala: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ Anjel potom od nej odišiel. Lk 1,26-38

 

Jeden z najznámejších Lukášových textov o zvestovaní Panne Márii prináša dve základné posolstvá: ohlásenie narodenia Ježiša Krista a Máriino povolanie za Pánovu služobnicu. V súlade s prvým i druhým čítaním je v ňom Ježiš predstavený ako znamenie i naplnenie Božej vernosti svojim prísľubom (v. 32-33). Vskutku, on je Mesiášom z Dávidovho rodu, Boží syn učinený človekom, nový chrám, Pánom postavený dom, v ktorom sa bude môcť do konca čias človek stretávať s Bohom. A to je prejavom rukolapnej Božej vernosti, ktorou sa napĺňajú všetky Božie dary a prisľúbenia.

 

Evanjelium zároveň predstavuje Máriin postoj, ktorá svojím „áno“ umožňuje uskutočnenie tohto Božieho daru. Ona je protikladom Dávida z prvého čítania:  je len ženou na prahu dospelosti, nemá veľké plány, ani miesto v spoločnosti, nemôže ovplyvňovať významné zámery ľudí. Predsa však je živou, najživšou ratolesťou, potomstvom Dávidovho domu v jednote so svojím Synom. Potomstvom, ktoré Dávidovi „postavil“ Pán a ktoré vrcholí v jej dome. Máriin nazaretský „dom“ bol otvorený navonok i vnútorne. Nielen pre anjela, ale aj pre jeho posolstvo v Máriinom srdci i lone.

 

Mária pevne verí Božej vernosti, ktorá dáva životnú istotu i nám, ale zároveň nás Boh i mocne prekvapuje, tak ako Dávida i ju samotnú. Nemení len architektúru našich plánov, ale priamo ich zmysel, naplnenie. Boží ľudia, mocní a dôležití ako Dávid, či chudobní a bezvýznamní ako nazaretská Mária, sa vždy vyznačujú otvorenosťou. Ale aj niečím ešte dôležitejším – služobnou poslušnosťou voči Bohu.

 

sestra Dáša

Foto: Bazilika zvestovania v Nazarete, Dospievajúca Mária na priečelí Baziliky, Zvyšky nazaretského domčeka s miestom zvestovania