GPS Bojničky: Hájili sme Pravdu, ktorú si nosíme v srdci
Od posledného GPS-ka bola každá z nás v rýchlom zhone svojej každodennosti. Po dvoch mesiacoch nás z nej vytrhol víkend v Arche v Bojničkách. Milované známe tváre sme postupne naberali po ceste.
Archa nás privítala s otvorenou náručou a dobrou večerou 28. – 30. marca. Exotické dobroty na záver nám robili radosť počas celého víkendu. Piatky sú už tradične o odbúravaní hraníc a prekážok, ktoré by nám mohli stáť v ceste. Vďaka rôznym aktivitám, ktoré netreba viac rozoberať, sme zahodili všetky zábrany a víkend sa mohol začať!
Zdieľali sme si svoje posledné obdobie a mali sme radosť, že môžeme byť opäť spolu. Večer sme zakončili krížovou cestou. Každá z nás si k svojmu zastaveniu mala pripraviť symbol a zamyslenie. Aj keď sa nám krátkosť času na prípravu spočiatku zdala prekážkou, vďaka nej sme mali možnosť vytvoriť jednu z najkrajších krížových ciest, aké som kedy zažila. Naše slová Ježišovi vychádzali priamo z našich sŕdc – čerstvé, úprimné, silné.
Sobota bola plná najrôznejších zážitkov
Rozjímanie nad pápežovým príhovorom pre mladých, prednáška s Ami, rozhovor s inšpiratívnou a nespútanou Adrikou. Rozprávala nám o svojom živote, o rodine, o kráse ženy. Obohatila nás mnohými myšlienkami, napríklad: „Milujem všetkých!“ a „Na vrchole sa nebýva, na vrchol sa iba vystupuje.“ „Radosť zo života a spôsob, akým Adrika hovorila o Bohu, bol veľmi motivujúci!“ – zhodnotila účastníčka Miška.
Poobede sme privítali ďalších hostí. Mali sme jedinečnú možnosť sedieť tvárou v tvár dvom vzácnym ženám a otvorene sa s nimi rozprávať o ich povolaní. Kto vlastne sú nám dochádzalo tak nejak postupne – Dobrovoľníčky dona Bosca – VDB-čky – TAJNÉ SESTRY! Boli sme z nich unesené! Vďaka ich ochote a otvorenosti sa nám otvorila úplne nová cesta povolania. S dievčatami sme sa zhodli, že ak raz niektorá z nás bude VDB-čka, určite nám to bude všetkým jasné! Miška sa k ich návšteve tiež vyjadrila: „Pri sestrách VDB som sa cítila ako na tajnej misii!“
Svoju cestu povolania a ako mu Boh zmenil život s nami zdieľal aj o. Pavol Reisel, ktorý nás osobnou kázňou povzbudil v našom rozlišovaní. Večer sme dostali náročnú úlohu. Niektoré z nás žalovali vieru, iné ju museli obhájiť. Stáli sme oproti sebe na súde a museli sme sa konfrontovať s pochybnosťami, ktoré majú obe strany. S tým, čo často hryzie nás samé.
Posledná noc je pre nás vždy vzácna
Aj keď už nevládzeme, trávime ju spoločne, rozprávame sa, spoznávame sa, zdieľame svoje radosti aj boje. Je to tajomný čas medzi starými priateľkami, kedy sme si bližšie ako kedykoľvek predtým, hlasy sú tlmené, smiech je tichý, no srdcia nahlas spievajú od radosti.
Nedeľnú omšu sme slávili v miestom kostolíku. Po nej nás Anička voviedla do témy vyhorenia, o ktorej sme debatovali a zdieľali sme si cenné rady o oddychu, narábaní so stresom, požiadavkách okolia a nás samých. Po záverečnom hodnotení nás čakalo vyvrcholenie celého víkendu – segedíň. Poslednýkrát sme si uchmatli datle s marcipánom a posilnené sme sa vybrali domov, odhodlané žiť svoju každodennosť s Bohom.
Vďaka sestrám, vďaka dievčatám, vďaka za vás všetky, že ste, lebo život s vami je krajší, plnší a smeruje k Bohu!
Vierka
Foto: archív GPS FMA