Kurz nových provinciálok v Ríme: V atmosfére modlitby, sesterstva, vzájomného dialógu a zdieľania
V Ríme, v Generálnom dome Inštitútu dcér Márie Pomocnice, konal formačný kurz nových provinciálok pochádzajúcich zo siedmich provincií – Brazílie, Ekvádoru, Čile, Bolívie, dvoch kolumbijských provincií. Zúčastnila sa ho aj sestra Jana Kurkinová provinciálka slovensko-azerbajdžanskej provincie.
Kurz na tému „Zatiahni na hlbinu a spustite siete“ – ku generatívnemu a synodálnemu štýlu animácie a riadenia“. Na celom kurze od 18. do 26. februára sa spolu s neoprovinciálkami zúčastnila aj generálna predstavená Madre Chiara Cazzuola. Tiež viacero generálnych radkýň, ktoré moderovali jednotlivé dni. V priebehu kurzu sa účastníčky mali možnosť stretnúť aj s členkami ambit zodpovednými za jednotlivé oblasti: formáciu, pastoráciu, misie, saleziánsku rodinu, sociálnu komunikáciu, ako aj s členkami generálneho sekretariátu a ekonomátu. V nedeľu 23. februára sa spoločne vydali na Jubilejnú púť cez Svätú bránu Baziliky sv. Petra vo Vatikáne, počas ktorej sa spojili v modlitbe za zdravie pápeža Františka a za im zverené sestry a výchovné komunity. Viac o kurze si prečítate na cgfmanet.org. alebo aj slovenské znenie tu.
Jani ty si bola na kurze tohto typu už druhýkrát, keď to môžeš porovnať, v čom bol rozdiel, respektíve neopakovali sa ti niektoré veci?
Áno, bola som na takomto kurze po druhýkrát. Prvýkrát som kurz absolvovala v lete 2013 (bola som vtedy po 1 roku služby provinciálky). Obsahovo bol kurz podobný, ale v mnohom celkom iný. Zmenilo sa miesto, dĺžka, metodika a samozrejme účastníčky… Už len to, že nás teraz bolo „iba“ 7, dávalo stretnutiu úplne iný ráz, bolo rodinnejšie a tým aj adresnejšie. Mali sme možnosť komunikovať o konkrétnych otázkach, ktoré prináša život a naša služba, každá osobne tiež mala možnosť stretnúť sa s generálnou predstavenou, ako aj s generálnymi radkyňami zodpovednými za jednotlivé ambita. V atmosfére modlitby, sesterstva, vzájomného dialógu a zdieľania sme si prednáškovo-zážitkovým spôsobom prešli tematické obsahy súvisiace so zverenou službou, hlavne témy z oblasti animácie a formácie, ekonomicko-právne, či konkrétne administratívne záležitosti, ktoré či chceme alebo nechceme patria k tejto službe.
Aký bol tvoj najsilnejší zážitok a práve naopak, čo bolo pre teba také, že by si to aj spokojne vynechala?
Obohatilo ma stretnutnutie s emeritnou generálnou predstavenou Matkou Yvonne Reungovat, FMA, ktorá aktuálne pôsobí na Dikastériu pre biskupov. Podelila sa s nami o svojej skúsenosti zo Synody o synodalite. Pripomenula nám, resp. pozvala nás preštudovať si a osvojiť si obsah záverečného dokumentu Synody, v ktorom sú aj jasné indikácie pre animáciu a riadenie provincií. Ako uviedla, máme si stále viac uvedomovať a uživotňovať mentalitu subsidiarity, to, že provinciálka nemôže robiť všetko sama, dáva orientácie.
Úlohy/roly zostávajú, ale žijú sa „v“ a „pre“ službu. Dôležité je, aby sme mali túto tvár, aby každá prijala zodpovednosť, ktorú má, ktorú dostala. Ako jednotlivé sestry, ani predstavené nemôžu robiť všetko samé, nemali by sa zdvojovať služby (napr. aj ekonómka, aj riaditeľka diela…), to nie je synodalita!“. Hovorila veľmi jasne a konkrétne… nielen o Synode a synodálnom štýle služby, ale aj o dôsledkoch, ktoré „padajú“ do našich konkrétnych realít. A čo by som vynechala? Ťažko povedať… všetko malo svoju logiku, aj keď nie všetko sa ma „bytostne dotýkalo“.
V čom ti tento kurz pomôže viesť našu provinciu, ako zužitkuješ skúsenosti priamo doma u nás?
To ukáže asi sám život… Teraz cítim väčšie zorientovanie sa v službe, v očakávaniach v rámci zodpovednosti, ktorá – sama o sebe – ma presahuje. Aj keď som sa po čase do služby vrátila, predsa vnímam, že veľa vecí sa zmenilo a dobre mi padol tento čas istého odstupu, adžornovania a „oprášenia“ si niektorých obsahov v rámci animácie a vedenia provincie. Pomoc vidím nielen v tej obsahovej náplni, ale aj v tom, že sme prežili spolu ako skupina začínajúcich provinciálok veľmi pekné spoločné chvíle, viem, že sú tu „parťáčky“, na ktoré sa môžem v prípade potreby obrátiť a konzultovať s nimi svoje otázniky a rovnako – a v prvom rade – to platí aj o generálnej predstavenej a členkách generálnej rady, s ktorými sa inak komunikuje, keď človek má už čosi spoločne zažité, ako keď ich vnímam len cez papiere a usmernenia. Takže v tomto určite vnímam „bonus plus“ týchto dní osobnej formácie.
Dagmara Čepelová FMA
Foto: archív Jana Kurkinová, cgfmanet.org