Pripravme sa spolu so saleziánmi na sviatok sv. Jána Bosca deviatnikom dona Františka Kuboviča

Začíname prípravu na jednu z najväčších osláv saleziánskej rodiny – sviatok dona Bosca.  Každoročne sa zjednocujeme v modlitbe deviatnika k nášmu otcovi a učiteľovi.

 

Tento rok vám ho prinášame ako pozvanie k hľadaniu Božej blízkosti. Aby vám dobrý Pán Boh dal novú nádej do ťažkostí, s ktorými sa chcete v tejto modlitbe obrátiť na dona Bosca.

Deviatnikom sa pripájame k sláveniu Jubilejného roka 2025, ktorý pápež František vyhlásil bulou s názvom Nádej nezahanbuje. Svätý Otec v nej myslí na všetkých pútnikov nádeje – tých, ktorí prídu do Ríma, aj tých, ktorí ho oslávia vo svojich spoločenstvách.

Pozývame vás teda na duchovnú cestu do Ríma spolu s donom Boscom. Nech vám tento čas prinesie pokoj a povzbudenie! Zamyslenia nájdete nižšie.

 

Chcete dostávať deviatnik mailom? Prihláste sa na odber.

Prvý deň (22. 1.) – Láska k Večnému mestu

Druhý deň (23. 1.) – Láska k pápežovi

Tretí deň (24. 1.) – Schválenie saleziánskych stanov

Štvrtý deň (25. 1.) – Záchranca kláštorov

Piaty deň (26. 1.) – Menovanie biskupov

Šiesty deň (27. 1.) – Šírenie katolíckej tlače

Siedmy deň (28. 1.) – Starostlivosť o dobrodincov

Ôsmy deň (29. 1.) – Návšteva Vatikánu

Deviaty deň (30. 1.) – Bazilika Božského srdca

Život dona Bosca

Bol veľmi ovplyvnený jedným mimoriadnym jubilejným rokom. Podľa vzoru iných pápežov aj Pius VIII. po uvedení do svojho úradu v roku 1829 sa rozhodol začať svoj pontifikát vyhlásením všeobecného Jubilea. Trvalo len dva týždne. V roku 1829 medzi 5. a 9. novembrom boli v Buttigliere ľudové misie spojené s kázňami pri príležitosti možnosti získania úplných odpustkov viazaných na toto mimoriadne Jubileum.

 

Zúčastnil sa na nich aj štrnásťročný Janko. Raz večer, keď sa vracal domov, stretol sa s don Calossom, ktorý prednedávnom prišiel do Morialda za kaplána. Bol to starý, veľmi dobrý kňaz. Kráčal celkom ohnutý, a predsa chodil na misie. Vzniklo medzi nimi veľké priateľstvo, ktoré ovplyvnilo celý nasledujúci Jankov život. Sám spomína: „Prvý raz som pocítil istotu, že mám vodcu a že som našiel priateľa pre svoju dušu.“ V jeho prítomnosti a blízkosti prežil don Bosco prekrásne chvíle svojho dospievania. Po nečakanej smrti dona Calossa sa o ňom vo svojich Pamätiach oratória neskôr vyjadril takto: „Vždy som sa zaň modlil a kým len budem žiť, každé ráno sa budem modliť za svojho najväčšieho dobrodinca.“

 

Don Boscovi tento okamih zmenil jeho život. A to až tak, že don Calossa považoval „za svojho najväčšieho dobrodinca“. Aj nám chce Pán Boh počas tohto deviatnika ponúknuť niečo krásne: možno celkom obyčajné stretnutie s niekým, alebo jednoduchý skutok lásky a práve v nich sa nášho srdca môže dotknúť Boh, aby nám dal novú nádej do ťažkostí, s ktorými sa chceme v tomto deviatniku obrátiť na dona Bosca.

 

Zdroj: saleziáni.sk