Mária spolu so synom rástla vo vnútornej múdrosti

Liturgické čítania zo Svätej rodiny – Ježiša, Márie a Jozefa B nájdete na tomto odkaze

 

Ježiš mal už dvanásť rokov, čiže podľa zákona bol na prahu dospelosti. Lásku k chrámu Miriam zaiste vštepila aj jemu. Keď doň Ježiš putoval, spolu s Nazaretčanmi cestou spievali: „Zaradoval som sa, keď mi povedali: ‚Pôjdeme do domu Pánovho.‘“ Pre chudobného vidieckeho chlapca musela byť návšteva chrámu ohromujúcim zážitkom. A predsa, možno už vtedy ho znepokojila trhová atmosféra kupčenia, ktorú zažil v Otcovom dome.

 

Navonok všetko prebiehalo ako obvykle

Až pri návrate, po celodennej ceste rodičia zbadali, že Ježiš nie je s nimi. Táto skutočnosť by mohla spochybniť Máriinu starostlivosť, či Jozefovu zodpovednosť, alebo Ježišovu podriadenosť. No nedorozumenia medzi blízkymi v rodine sú bežné a nikdy nie sú čierno-biele. To, že sa Ježiš stratil, bol napohľad Máriin a Jozefov pedagogický neúspech, ale po ľudskej stránke by sme im mohli gratulovať, že synovi poskytovali nadštandardnú dôveru a slobodu, ktorú dovtedy asi nezneužil. Až kým do nazaretskej rodiny citeľne nevstúpil nebeský Otec. Jeho zásah pozýval do novej etapy dozrievania nielen Ježiša, ale aj Máriu s Jozefom.

 

Ktovie, či Jozef pri hľadaní Ježiša stíhal Máriinmu materskému tempu!?

Mohol ju poháňať strach, či ho ešte nájdu, alebo obavy, čo ak ho odvliekli do cudziny alebo ho chcú zabiť… Tri dni trápenia, temnoty ako predobraz času od jeho smrti po zmŕtvychvstanie. Keď ho v chrámovej tlačenici konečne našli v pozícii učeníka, bola Mária po obrovskom psychickom vypätí a fyzickej námahe, a predsa nestratila hlavu. Ako dobrá vychovávateľka vedela, že najprv sa ho musí spýtať, prečo to urobil. Až potom synovi vecne poukázala na dôsledky jeho konania, pričom seba dala skromne na druhé miesto a svojho tichého manžela na prvé.

 

No zo synovej strany nasledovalo vyhlásenie nezávislosti! Ako toľko rodičov všetkých čias ani ona nerozumela jeho odpovedi. Aspoň nie úplne. Vedela však, že najlepším liekom bude ticho, uvažovanie a modlitba. V nich sa bude odteraz intenzívnejšie učiť, že Ježiš patrí nielen im, ale v prvom rade Otcovi a potom všetkým ľuďom. Aj ona potrebovala prerásť svoj materinský inštinkt, ktorý obyčajné matky nikdy celkom neovládnu. Spoznávať, že sa Ježiša nesmie zmocňovať, aby si ho udržala, a to ani nevedome, v najskrytejších hlbinách srdca. On má byť dokonale slobodný. Nazaret teda nielen bol, ale i naďalej mal zostať školou slobody.

 

Môžeme iba tušiť, koľko rešpektu a láskyplného mlčania nasledovalo po tomto napätí

Zaiste si Miriam v tichu cesty domov spomenula na dávneho proroka Samuela, ktorý od útleho veku slúžil v Pánovej svätyni. Ako ho tam jeho matka Anna celkom malého nechala a každý rok – ako rástol – mu nosila nový, trochu väčší plášť. A Miriam mohla ďakovať Pánovi, že hoci aj Ježiš, ako Samuel, prespal pri Pánovej arche aspoň jednu noc, neostal v chráme natrvalo a vracia sa s nimi do Nazareta. Tušila už, že príde čas, keď sa nevráti?

 

Ako Miriam na začiatku počúvala anjela, Alžbetu, pastierov či Simeona, i teraz si znovu a znovu premieta posledné udalosti, aby načúvala svojmu synovi a uvažuje vo svojom srdci. Napriek spoločnému úsiliu s Jozefom dobre mu porozumieť evanjelista Lukáš otvorene píše: „A oni nepochopili…“ Aj z tejto poznámky môžeme usudzovať, že Miriam žila v skutočnej, nie vysnívanej realite, s bolestnými protikladmi. Zďaleka nerozumela všetkému. Skôr žila v ustavičnej snahe porozumieť. Aj ona spolu so synom rástla vo vnútornej múdrosti, ktorá pramení z opätovného čítania a zvažovania osobných a historických udalostí. S realizmom a hlbokou vierou.

 

Zamyslenie si môžete vypočuť aj ako podcast Audiodivina- Slovo, ktoré neomrzí počúvať.

 

sestra Dáša