Obrátenie a svätý Advent vlastne znamená postaviť do stredu každodenných chvíľ Jeho

Liturgické čítania z 1. adventnej nedele rok C nájdete na tomto odkaze.

 

Ohľadom konca čias je voči nám Ježiš veľmi otvorený. Chce nás naň pripraviť. Pandémia, s ktorou máme všetci konkrétnu skúsenosť, zrejme nemusí byť len vírusového pôvodu. Ako všetky, tak aj pandémia hriechu je v počiatkoch neviditeľná. Vskutku, naše drobné krivé uzávery môžu vyústiť do veľkých.

 

V podstate žijeme posledné časy i dnes. Každodenné hrôzy v dejinách sveta sú toho tichým dôkazom. Ježiš k nám nedeľným evanjeliom volá alebo šepká: „Hop, daj pozor. Všímaj si znamenia, ktoré dopúšťam, aby si sa mohol zachrániť. Lebo ťa milujem…“

 

Bedlivá pozornosť na Pána sa uskutočňuje úsilím o neustálu modlitbu, modlitbu na každom mieste a v každej chvíli. Modlitba človeka zobúdza, robí ho pripraveným pochopiť a prijať aktuálnosť príchodu Syna človeka. Chápať, že prichádza už dnes. Práve takáto modlitba dá silu nedať sa zlomiť strachom z hrozivých úkazov a zdvihnúť hlavu v ústrety Pánovi. Pomáha zamerať sa na neho, ako vtedy na Galilejskom mori: kým sa Peter díval na Ježiša, nepotopil sa.

 

Rôzne pandémie pomáhajú, aby som nebola zameraná na dosahovanie vonkajších  efektov, ani na výkony, či splnené programy. Preto obrátenie a svätý Advent vlastne znamená postaviť do stredu každodenných chvíľ Jeho. A do vzťahu k nemu svoje najintímnejšie vnútro. Potom sa netreba ľakať ničoho (dokonca ani vakcín), lebo i najmenšie utrpenie pre tých, čo patria Kristovi, bude znamením šťastného stretnutia s ním.

 

Zamyslenie si môžete vypočuť aj ako podcast Audiodivina- Slovo, ktoré neomrzí počúvať.

 

sestra Dáša