Ozajstným kráľovstvom je „miesto“ či skôr vnútorný priestor

Liturgické čítania z 34. nedele v Cezročnom období – Nášho Pána Ježiša Krista, Kráľa neba i zeme nájdete na tomto odkaze.

 

Svedectvo o pravde je kľúčovým pojmom celého Jánovho evanjelia. Aj Pilát sa pýta Ježiša na pravdu, ale nie úprimne. Ježiš pritom nehovorí o sebe ako o kráľovi, nemyslí na seba. Pozornosť obracia na svoje sťaby neviditeľné kráľovstvo, a predsa tak konkrétne a hmatateľné v každom čase i priestore. I vďaka jeho učeníkom.

 

Ozajstným kráľovstvom je „miesto“ či skôr vnútorný priestor, kde vládne Boh. Pojem Božieho kráľovstva evanjelista Ján prepája s Nikodémom na začiatku evanjelia. Jemu Ježiš vraví, že sa preň musí narodiť zhora. Teda jeho kráľovstvo nie je nejakým ľudským výmyslom zdola. Žiaľ Pilát – podobne ako dnešný človek – nechcel mať nič so židovskými príbehmi o kráľoch a mesiášoch. Aj preto skončil ako skončil.

 

Jednako nikto nikdy nebol tak milovaný ako Ježiš Kráľ. No i nenávidený. Oba tieto extrémne postoje dokazujú jeho existenciu až dodnes. Tento Kráľ raz bude tým svojim zotierať slzy kráľovsky (a niektorým sa riadne nazotiera :). Tak o tom až dvakrát čítame v Knihe zjavenia sv. Jána (v 7,17 a 21,4). Tých druhých však nebude vedieť spoznať, lebo nikdy nemal príležitosť pozrieť sa im do očí, keď chodil po tejto zemi hladný, chorý či bez domova…

 

Žijeme a neživoríme, keď nosíme v sebe vnútornú os – oporný bod odkiaľ a zároveň i cieľ kam smerujeme. Hneď ako si svoj cieľ v osobe Krista kráľa uvedomím, nadobúdam i ja jeho kráľovskú dôstojnosť. Veď kde by som ju nabral, ak by som nenosil v srdci Krista? Potom i najmenšie gestá môjho života majú kráľovskú hodnotu. Naopak, chaos a nesúdržnosť vnútra a následne i života ďalej mätú mňa osobne i moje okolie.

 

Zamyslenie si môžete vypočuť aj ako podcast Audiodivina- Slovo, ktoré neomrzí počúvať.

 

sestra Dáša