Ježiš dokáže osloviť i tých, ktorí boli na všetko hluchí a nechceli alebo nedokázali nič započuť
Liturgické čítania z 23. nedele v cezročnom období B nájdete na tomto odkaze.
Niekedy si Ježišovu verejnú činnosť predstavujeme dosť idylicky. Chodí si po Galilei, učí, uzdravuje, rozpráva sa s ľuďmi. V dnešnom evanjeliu nám Marek svojimi zemepisnými údajmi naznačuje, že si Ježiš pri svojom účinkovaní niekedy musel riadne nadchádzať, takmer krúžiť po okolí. A že sa snažil nepútať pozornosť, ba skrývať a svoju činnosť utajovať. Možno z obáv – ako to s čiernym humorom vyjadril jeden z vykladačov – či Salome nebude znova tancovať…
Oplatí sa nevnímať evanjelium sploštene, iba podľa zaužívaných schém
Preto Marek poskytuje i podrobný popis dvoch najdôležitejších uzdravení: dnes uší a jazyka a onedlho aj očí. A určite nielen tých fyzických, lebo obe uzdravenia budú znamením, ako sa obyčajný človek, ba v našom prípade aj neveriaci pohan, otvorí pre Ježiša a jeho zvesť.
Ak je pravdou, čo Marek hovorí o znášaní všetkých chorých z okolia na uzdravenie, Ježiš z toho musel byť riadne unavený – ledaže by sme si jeho uzdravovania predstavovali ako s čarovným prútikom. Evanjelista to vyjadruje i poctivo zaznamenaným Ježišovým povzdychom, ktorý naznačuje, že sa pri uzdraveniach asi musel dosť snažiť.
Ježiš robil uzdravenia na mieru každého
Keď si pozornejšie všimneme hluchonemého z tejto nedele, dá sa vybadať, že Ježiš robil uzdravenia na mieru každého. V dnešnom prípade napríklad chápe, že chorý bol odpísaný nielen zo všetkej komunikácie, ale i akejkoľvek kultúry, ktorá sa v tom čase odovzdávala počúvaním. Aj preto sa s hluchonemým dorozumieva na jeho spôsob: dotýka sa jeho zvukovodov, aby chorý vedel, čo mu ide urobiť. A pretože nevedel ani dobre rozprávať, prenáša slinu zo svojho jazyka na ten jeho.
Evidentne Ježiš dokáže osloviť i tých, ktorí boli na všetko hluchí a nechceli alebo nedokázali nič započuť. Aj tí, ktorí celý život museli mlčať, už môžu hovoriť a správne. No ak podľa Marka Ježiš chce, aby uzdravení o zázrakoch nehovorili po celom okolí, tak asi nie pre svoju veľkú únavu, ale skôr preto, aby mal dosť priestoru aj na vyučovanie ešte skôr, než ho jeho nepriatelia dolapia. Je celkom možné, že ak sa k Ježišovmu pozemskému životu postavíme reálnejšie, bude sa nám ľahšie prijímať aj ten náš.
Zamyslenie si môžete vypočuť aj ako podcast Audiodivina- Slovo, ktoré neomrzí počúvať.
sestra Dáša
