Príprava na večné sľuby aj tento rok. Na druhom noviciáte boli tri slovenské saleziánky

Tento rok sme opäť mali sestry na druhom noviciáte v Taliansku. Na večné sľuby sa pripravovali sestry Elena Holá, Mária Královičová a Zuzana Šimková. Svoje skúsenosti a zážitky zdieľali aj s nami. Prečítať si ich môžete na nasledujúcich riadkoch.

 

Na druhom noviciáte ste boli v Taliansku, ako býva zvykom, ktoré miesta ste navštívili, malo to nejaký zámer?

Sestra Ela: Turín, Mornese, Nizza Monferato, Janov, Colle don Bosco a jeho okolie. Ďalej týždeň duchovných cvičení v Aoste, Saint-Pierre. Išlo o miesta života, pôvodu a pôsobenia zakladateľov našej rehole – sv. Márie Dominiky Mazzarellovej a sv. Jána Bosca.

 

Aké témy ste rozoberali a kto Vám ich prednášal? Sprevádzali Vás aj nejaké naše saleziánky?

Sestra Zuzka: Mali sme dva okruhy tém- život matky Mazzrellovej a život don Bosca. Obidvaja svätci nám boli predstavení tak, aby sme si mohli my prečítať naše životy vo svetle ich života s aspektom na to, že budeme skladať večné sľuby. V závere mesiaca sme mali jednu prednášku so sestrou Pinou di Cuore FMA na tému ekológie s prepojením na sľuby.

Život matky Mazzarellovej nám predstavili sestry Michele Decoster FMA, Piera Cavaglia FMA a Paola Cuccioli FMA, život don Bosca nám predstavil salezián Enrico Lupano.

 

Druhý noviciát je pre nás sestry obdobie, bezprostrednej prípravy na večné sľuby, ako si ty vnímala tento čas?

Sestra Mária: Tento čas som vnímala predovšetkým ako veľký dar, možnosť, ktorú mi dáva Inštitút a úplne v konkrétnosti moje sestry z komunity. Vypadnúť totiž na mesiac v čase prázdnin a všetkých táborov a akcií znamená, že to musia sestry potiahnuť aj za teba. A za to som im veľmi vďačná. Som presvedčená, že takýto čas je mimoriadne potrebný, aj keď by si možno niektorí povedali, že to nie je veľmi logické sa práve v čase prázdnin stiahnuť na mesiac z činnosti. No práve toto „vzdialenie sa“ je príležitosťou vrátiť sa a pozrieť sa s odstupom na koreň toho, prečo (pre koho) túto činnosť robím, a teda znovu načerpať zo zdroja, chytiť nové nadšenie, nový dych.

Aj štruktúra tohto mesiaca pre mňa vyjadrovala mnoho z našej charizmy. Spojenie s Bohom v činnosti, čítanie jeho znamení v bežných, každodenných situáciách života. To bola tá putovná časť po miestach spojených so životom don Bosca a Matky Mazzarellovej. A potom týždeň duchovných cvičení, kde sa upevníš v tom, že koreň a základ všetkej krásy našej charizmy a zasvätenia je Kristus. On nás povoláva v prvom rade byť s ním a spolupracovať na jeho diele.

A teda výzvou pre mňa bolo predovšetkým „nechať doma“ všetky akcie, pracovné veci. Nechať sa vtiahnuť do života don Bosca a Matky Mazzarellovej cez miesta, kde žili svoj príbeh s Bohom a nakoniec to všetko „stráviť“ v tichu duchovných cvičení.

 

Čo bolo pre teba najväčším obohatením tejto mesačnej skúsenosti a čo práve naopak výzvou?

Sestra Ela: Najväčším obohatením boli pre mňa miesta, ktoré sme navštívili, so svojou históriou, odkazmi pre súčasnosť. Potom zdieľanie a povzbudenie medzi sestrami z celého sveta (USA, Brazília, Vietnam, Východný Timor, India, Madagaskar, Angola, Poľsko, Bielorusko, Taliansko, Španielsko, Portugalsko). Výzvou bola samozrejme taliančina, prednášky a dorozumievanie sa medzi sebou.

Sestra Zuzka: Pre mňa bolo veľmi vzácne byť na miestach našich zakladateľov. Vnímať znova ich život, ale z inej perspektívy a veľkým darom bol aj čas duchovných cvičení zameraných na Ducha Svätého. A samozrejme obohatením bol aj medzinárodný rozmer nášho spoločenstva. Ale bolo to aj občas výzva dorozumieť sa a pochopiť.

 

Ako si to vnímala ty, sestra Mária?

Sestra Mária: Obohatením bola pre mňa celá téma týchto týždňov, ktoré sme strávili chodiac po miestach našich zakladateľov. Znovu som sa mohla ponoriť do krásy našej charizmy, ktorú objavovali a žili konkrétni ľudia, na konkrétnych miestach, v konkrétnych rozhodnutiach. Na týchto miestach som bola už viackrát, ale vždy to má úplne nový rozmer. Iný keď sem prídeš prvý raz ako animátorka spolu s partiou ostatných animátorov, iný, keď si tu zastavíš sama cestou z brigády v čase, keď rozlišuješ svoje povolanie. Tiež iný keď sem zoberieš cestou z dovolenky svoju mamku, aby si jej v tichu baziliky Panny Márie Pomocnice povedala, že chceš prežiť svoj život ako Dcéra Márie Pomocnice. Iný keď sem sprevádzaš už ako sestra skupinu dievčat rozlišujúcich svoje povolanie. Nakoniec úplne iný, keď si tu mesiac pred svojím definitívnym „áno“ Bohu v tejto charizme.

Obohatením, ktoré sa od tejto skúsenosti nedá oddeliť bolo, že som ju mohla prežívať v spoločností ďalších 33 sestier z celého sveta. To ti dá neskutočnú nádej a povzbudenie, že si súčasťou rodiny. Že napriek našim rozdielnostiam (nad ktorými sa niekedy zamyslíš, niekedy zasmeješ a niekedy máš čo robiť, aby si ich spracovala) nás spája Kristus. Ten si nás zavolal každú úplne iným spôsobom. No nadchol nás úplne rovnako pre život s Ním, v komunite a pre mladých.