Ježiš vládne zľutovaním nad našimi hlboko ľudskými potrebami

Liturgické čítania z 16. nedele v cezročnom období B nájdete na tomto odkaze.

 

Keď evanjelista komponoval správu o tejto udalosti, ktorá pokračuje rozmnožením chlebov, asi mu v srdci rezonoval žalm Pán je môj pastier.  Naráža v nej na tiché vody odpočinku, na zelenú trávu pasienkov, bohaté zaistenie pokrmu… Vskutku, Marek nám podáva originálne stručný opis Ježiša – dobrého pastiera. Charakterizuje jeho vnútro najnežnejším slovom Biblie: bolo mu ľúto. Uľútostilo sa mu ľudí, čo za ním prišli, lebo boli ako ovce bez pastiera. Preklad, na ktorý sme zvyknutý je iba približný. Ten doslovný, z hebrejskej pôvodiny, chce povedať, že sa Ježišovo materské lono pre nás zachvieva zľutovaním, čiže tým najšľachetnejším, najdiskrétnejším a pritom najkonkrétnejším súcitom. Aj takýto je Ježiš!

 

Nikde tam ale nevidno nijaké stádo ani pastiera

Je známe, že krajiny ako Veľká Británia sú pre svoje klimatické podmienky ideálne na chov oviec. Na anglicky hustom trávniku sa tam deň-noc prevaľujú vypasené ovce. Kým v Palestíne sa za trochou suchej trávy pastier s ovcami nachodí mnohé kilometre, v Anglicku sú ovce samostatné, dobre živené a trávy majú až po krk. Nikde tam ale nevidno nijaké stádo ani pastiera. Nepotrebujú ho. Načo, veď žijú v ohradách! Okrem tých skutočných, aj v plotoch chovateľských zákonov v mene demokracie. Sú slobodné od pastiera, od seba navzájom, len… majú ohrady, poza ktoré sa nikdy nedostanú. Výstižný obraz tak často obdivovanej západnej kultúry! No nemať pastiera znamená nikdy nepocítiť súcit, nehu, milosrdenstvo. Znamená to byť odsúdený k existencii iba pre zisk. Ovce v ohrade ospevovanej „slobody“ nikdy v sebe nerozvinú prítulnosť, šibalskú hravosť ani oddanosť, ktoré aj do nich vložil Stvoriteľ. Individualizmus ich degeneruje a zostanú navždy iba tovarom.

 

Marek rád hovorí nielen o zástupoch, ktoré nasledovali Ježiša, ale aj o jeho samote, púšti. Za nimi však môžeme čítať Ježišovu vyváženosť, ktorá vie, čo kto potrebuje. S Ježišom sa netreba báť ani samoty ani spoločnosti ani prílišnej práce. On nevládne mocou výkonu ani zisku. Vládne zľutovaním nad našimi hlboko ľudskými potrebami. No i cesta učeníkov – ako to uvidíme na budúcu nedeľu – je od začiatku jasná: prednosť má sebadarovanie.

 

Zamyslenie si môžete vypočuť aj ako podcast Audiodivina- Slovo, ktoré neomrzí počúvať.

 

sestra Dáša