Pripravte si vreckovky, máme za sebou posledný kurz GPS!

Je to tu. Nastupujeme do vlaku v ústrety poslednému plánovanému spoločnému dobrodružstvu s názvom GPS. Po niekoľko hodinovej ceste vlakmi, autobusmi a niekoľkých kilometrov aj pešo sme sa ocitli v cieľovej destinácii (nie, ešte to nebolo nebo) – vo Vysokej nad Uhom.

 

V Domčeku nás privítali veselé tváre, v ktorých očiach sme za celý víkend neuzreli nič len Ježišovu veľkú lásku. Zahrnuli nás otázkami. Našou najobľúbenejšou sa jednoznačne stala otázka: „A čo to vlastne znamená GPS?” Generálne poradenstvo sestier, Generačné posedenie sirôt, Gastronomické pokusy sestier a iné…

 

Po večery nasledovali akoby nekonečné hodiny smiechu

Písmeno G, farebné hodinky či záhada strateného telefónu. Deň sme zakončili krásnou modlitbou jednej z účastníčky. Noc bola dlhá. Kvapky dažďa (či slzy z neba?) nám celú noc klopali na okno. Napriek tomu sme sa zobudili na spoločnú rannú svätú omšu.

 

Po raňajkách sa nám prihovoril Otec Pavol Hudák, ktorý v Domčeku slúži ako rektor pastoračného centra Anky Kolesárovej. Pred samotným začiatkom nás previedol Domom sv. Jozefa, v ktorom sme potom zakotvili na najbližšie hodiny.

 

Ponorili sme sa do života a odkazu bl. Anny Kolesárovej a vypočuli sme si rôzne svedectvá o zázrakoch, ktoré sa udiali na Ankin príhovor. Po tomto všetkom sme pokračovali v silenciu. Aby všetky slová mohli v nás doznieť, zakoreniť a raz priniesť nádherné ovocie. Nasledoval obed a siesta počas ktorej sme mali možnosť spovede či duchovného rozhovoru s Otcom Pavlom.

 

Keď znovu dopršalo, dobrovoľníčka Radka nás zobrala na menšiu výpravu po Ankiných stopách

Kostol, hlavný relikviár či samotný Ankin hrob. Počas cesty sa medzi nami rozprúdili hlboké i teologické debaty, ktoré vyvrcholili pri večery, kde sme plynule prešli do hodnotenia nášho spoločného času.

 

Z hodnotenia synodárnou metódou sme sa zrazu ocitli vedľa seba na gauči, pozerajúc si naše videá, zážitky, či zdieľajúc naše spomienky alebo umeleckú tvorbu. Slovami účastníčky: „Som rada, že mi Boh ukázal, že existujú ženské spoločenstvá, ktoré sú ochotné ísť na hĺbku.”

 

Hoc by sme najradšej debatili až do rána, pre nedostatok hodín dňa sme sa vydali na večernú modlitbu, ktorú si pre nás opäť pripravila jedna z nás. Čas v kaplnke pre niektorých nepoznal konca. Ráno sme sa po rannej modlitbe a raňajkách zúčastnili nedeľnej svätej omši aj spolu s miestnymi dobrovoľníkmi.

 

„Keď sme začali spolu bez podmazu spievať Glóriu, zahalil ma pocit prijatia a rodiny, ktorú sme tu spolu vytvorili.“ Všetkým sme sa poďakovali za možnosť tráviť čas v Láske a s Láskou. Po lúčení, ktoré trhalo srdiečka, sme sa vydali na cestu naspäť do našich domovov.

 

„Budete mi chýbať dievčatá,” je veta, ktorú si budem krútiť ako zrniečka na ruženci a dookola. Tento kurz a spoločný čas boli naozaj skúsenosť z neba!

Vtipy na záver z celého kurzu

1: Najviac milujem s Bohom hru “hádaj na čo myslím.”

1: Ty si taká, kopni si do mňa…
2: Veď máš na sebe tričko Kopánka, dalo sa to čakať…

(Anonymná sestra) *začne krútiť ružencom ako zbraňou*
(Druhá sestra) *začne utekať*
„Rehoľná sestra uteká pred ružencom!”

 

Gréta

Foto: archív GPS