Nikdy nezatvoriť pred ním dvere, aby naše srdce s ním nestratilo spojenie
Liturgické čítania na 5. Veľkonočnú nedeľu alebo nedeľu Božieho milosrdenstva nájdete na tomto odkaze.
Ako všetky evanjeliá, tak aj Jánovo bolo napísané retrospektívne: z pohľadu Ježišovej smrti a zmŕtvychvstania. Preto môže liturgia zaradiť Ježišovu rozlúčkovú reč pred jeho umučením do radostného veľkonočného obdobia.
Ježiš sa lúči s učeníkmi a odchádza k Otcovi. Jeho odchádzanie vyvrcholí blížiacim sa nanebovstúpením. Ako všetky odchody milovaných osôb aj ten jeho bude učeníkov bolieť. Ježiš ich bolesť bezmocnosti a opustenosti predvída, preto do už-už otvárajúcej sa rany vkladá protijed. Lepšie povedané liek: odporúča im ostávať v ňom. V tomto krátkom nedeľnom úryvku je toto sloveso kľúčové a vyskytuje sa „iba“ sedemkrát!
Neprotirečí si Ježiš? Alebo lepšie povedané nežiada od svojich učeníkov nemožné, keď on si odíde a od svojich vyžaduje ostať v ňom?! A ešte k tomu ide mu o mimoriadne zostávanie: obojstranne vzájomné, trvalé a životodarné…
Ak sme mu uverili, musíme veriť i to, že od nás Ježiš nežiada nemožné
Tiež mať vieru, že zo svojej strany určite urobí všetko, aby nám pomohol v ňom zostať. Z našej strany to chce len jeden „trvalý príkaz“: nikdy nezatvoriť pred ním dvere, aby naše srdce s ním nestratilo spojenie. Zachovať si ten vnútorný kontaktný bod, podobne ako je to s pripojením na ktorýkoľvek zdroj energie. Živiť v sebe spomienku na to, ako sme zažili jeho blízkosť – asi tak, ako musíme prikladať na oheň, aby nevyhasol. Starať sa o túto najvzácnejšiu kvetinku nášho života so všetkou nežnosťou, akej sme schopní.
V Ježišových časoch nejestvovala elektrina, k pripojeniu na ktorú by mohol pripodobniť naše spojenie s ním. Konkrétny príklad tohto nádherného spojenia s ním i medzi sebou navzájom trefne charakterizoval živými ratolesťami na viniči. Z jeho slov môžeme prečítať i to, že o toto zotrvávanie v ňom, v jeho láske sa bude starať on sám. Berie si na svoju zodpovednosť čistenie, brúsenie a prehlbovanie nášho kontaktu s ním. Aj plodnosť nášho života. Nám stačí nefňukať a radovať sa, že ak aj niečo bolí, vieme prečo.
Zamyslenie si môžete vypočuť aj ako podcast Audiodivina- Slovo, ktoré neomrzí počúvať.
sestra Dáša
