Jedinečné sesterské stretnutie v Ivanke: „Viac ako o zriekaní by mala chudoba hovoriť o zdieľaní.“
V predvianočnom čase cez víkend sa v Ivanke pri Dunaji uskutočnilo historicky prvé stretnutie junioriek, ich direktoriek a sestier priamo zodpovedných za ich formáciu.
Juniorky s direktorkami pricestovali 15.- 17. decembra z Dubnice nad Váhom, Trnavy a Bratislavy. Z ostatných sestier bola z najväčšej diaľky Editka z Michaloviec. Práve ona mala pre zúčastnené v prvý večer večerné slovko na dobrú noc, ktoré začala zameraním sa na dôležitosť komunikácie, vyjadrovania a chápania našich slov. Na konkrétnom zážitku z cestovania ilustrovala, ako ľahko sa môže človek pomýliť, a netrafiť do cieľa, keď si neoverí a neprehodnotí položené otázky a odpovede.
Večer sa niesol v pokojnej radostnej atmosfére pretkávaný modlitbou, zdieľaním, stolovaním i spoločenskými hrami. V podobnom duchu sa pokračovalo v sobotu. V úvode do meditácie online predstavila sestra Dáška postavu Jána Krstiteľa v porovnaní s prorokom Eliášom. Každá si mohla odniesť z osobného ticha vlastnú myšlienku, ktorá ju prenikla, hľadať, čo rezonovalo v jej srdci a čím ju text posilnil.
Doobedie sme strávili so vzácnym hosťom Petrom Jackom, SDB. Obohatil nás komunitným chápaním sľubov čistoty, chudoby a poslušnosti, inšpirovaný myšlienkami od Amadea Cenciniho a vlastnými úvahami a štúdiom. Ako sa vyjadrila juniorka Nika: „Najviac vo mne zarezonoval pohľad na sľub chudoby. A to, že viac ako o zriekaní by mala chudoba hovoriť o zdieľaní“.
Uvažovanie, otázky, zdieľanie a názory
Zvyšok dňa bol priestor na uvažovanie, otázky, zdieľanie a podelenie sa o názory, hľadanie odpovedí na praktické žitie sľubov. To nám inšpiratívne z čítania vlastného života odovzdali aj sestry Dáška a Monika s Evkou, ktoré sa pripojili online. Po večernom slovku sestry Janky o radosti, jej zdrojoch a svätosti jednej mladej sestry bol čas venovaný zbližovaniu starších generácii. Všetko prostredníctvom filmu pre pamätníkov.
Nedeľné doobedie vyplnila modlitba, svätá omša. Tiež príhovor sestry Moniky o súčasnej dobe, vplyve na zasvätený život a rehoľných sľuboch. Jednu časť tvorilo i spoločné hľadanie nových ciest a spôsobov uskutočnenia formačného projektu junioriek.
Celé víkendové stretnutie prebiehalo v ovzduší jednoduchosti, dôvery, úprimnosti i spontánnosti. „Som vďačná za jednoduché, spontánne, najmä malé gestá či slová od Moniky, Editky a našich direktoriek,“ zhodnotila sestra Nika.
Sestra Ela
Foto: Nikola Mihalčinová
