„Potešilo by ma, ak by sa mi raz podarilo piesne nahrať nejako kvalitnejšie.“ Sestra Jana Obalová, projekt PiesNím

Už od mala vymýšľala piesne. Neskôr príležitostne spievala. Všetci jej vraveli, že má veľký dar. Najskôr to neprijímala, no časom zistila, že ak má dar, má ho od Boha. A chce aby On bol ním oslávený. Saleziánka Jana Obalová založila na facebooku nový profil PiesNím, kde sa delí o kúsok svojho sveta.

 

Janka volajú ťa aj Nany. Saleziánkou si od rok 2015 a večné sľuby si zložila v roku 2021, aká to bola cesta?

Cesta bola ako každá nová cesta. Bolo na nej veľa prekvapení, úsekov hodných fotenia priamo do úložiska srdca. Aj takých kde bolo treba postáť a nabrať dych. Dôležité však bolo s kým som kráčala a kde idem.

 

Janka keby si sa mala charakterizovať tromi slovami aká si sestra, aké by to boli slová a prečo?

Tri slová: Dcéra Márie Pomocnice. Myslím, že je to milosť.

 

Čo ťa podnietilo založiť si nový profil s projektom PiesNím?

PiesNím som spravila, lebo viacerí ľudia ma prosili, či im nejakú pieseň nahrám, pošlem, dám im akordy…, že by ju radi počúvali a spievali. Prišlo mi to ako fajn nápad, spraviť to takto hromadne. Ak sa pieseň niekomu bude páčiť, môže si ju spokojne spievať, použiť v zbore alebo kapelke. Myslím, že mladí majú ohromné dary a vedia aj z jednoduchých piesní, pridaním rôznych nástrojov, vytvoriť niečo vskutku očarujúce.

 

Aký je tvoj zámer, čo ľudia môžu očakávať?

Ja sa modlím piesňami, to čo vnímam, prežívam, pochopím jednoducho vyspievam. PiesNím je takým podelením sa o tento kúsok môjho sveta, v ktorom by som chcela aj iným poodhaliť, aký krásny je Boh. Spievať s Ním a pre Neho. Tak trošku aj dúfam, že sa tých piesní chopia šikovní mladí a spravia kvalitnejšie nahrávky. Aby boli počúvateľnejšie pre náročnejších a hudobne obdarenejších ľudí.

 

Kedy si v sebe objavila tento umelecký talent? Hudba je jediné, čomu sa venuješ?

Piesne som si vymýšľala od mala. Tvárila som sa, že spievam anglické texty, ale boli to také moje motanice. Vnímam okolo seba veľmi veľa talentovaných ľudí, omnoho talentovanejších odo mňa. Preto som si aj dlho myslela, že si musím svoje piesne nechať iba pre seba, že je to iba môj štýl s akým sa prihováram Bohu. Ale keď som ich len tak príležitostne niekde zaspievala, zistila som, že ľudí vtiahli do mojej modlitby, že sa im páčili, že ich chceli počuť a spievať. A všetci mi vraveli, že mám veľký dar. Zo začiatku som to veľmi neprijímala, lebo sa mi to zdalo také normálne, že viem vytvoriť nejakú pieseň, veď sa to samé akoby tlačí von. Myslela som, že to tak má každý. Teraz už sčasti vnímam, že to nie je celkom tak. Ak mám dar, mám ho od Boha. A chcem aby On bol ním oslávený.

Stotožňujem sa s Terezkou Ježiškovou v jej výroku: „Ja chcem všetko.“ Tak to som celá ja. Chvíľu spievam a hrám, potom maľujem, za chvíľku vyrezávam z dreva, potom behám. Proste, čo zbadám, že sa dá robiť, po tom túžim. Tak to je dôvod, prečo akosi neviem nič celkom poriadne, ale len z každého rožku-trošku.

 

Máš aj nejaké plány do budúcna, vydať CD alebo zrealizovať nejaký koncert?

Nenazvala by som to plánmi – mám sny. Potešilo by ma, ak by sa mi raz podarilo piesne nahrať nejako kvalitnejšie, ale nie je to mojou prioritou.

 

A odkaz pre sledovateľov?

Odkaz, no asi iba: Boh je krásny. Tak žite s Ním a pre Neho.

 

Foto: Martina Škvareninová