Lúč svetla. Nový čas, nová možnosť, nová príležitosť

Na začiatku adventu sa mi dostal do rúk tento príbeh, ktorý ma oslovil a chcem sa s ním s Vami podeliť.

 

Ruský filozof a básnik Vladimír Solovjov (1853-1900) opísal príhodu, ktorá sa mu stala na návšteve v jednom kláštore. Dlho do noci viedol dišputu s jedným mníchom. Keď sa rozlúčili, bola už tmavá noc. Keď vyšiel od starca na chodbu, po niekoľkých krokoch musel ostať stáť. Ocitol sa v priestore, kde bola hustá tma. Zrazu si uvedomil, že nevie, do ktorých dverí má vstúpiť. Ani po dlhej chvíli nevedel nájsť dvere svojej cely, v ktorej ho mnísi ubytovali. Už nevedel, ani z ktorých dverí mních vyšiel. Nechcel rušiť nočný odpočinok, a tak sa rozhodol stráviť noc na chodbe. Bolo mu zima. Začal sa prechádzať po nej. Pri prvom lúči vychádzajúceho slnka spoznal dvere svoje cely. V tú noc mnohokrát prešiel okolo nich, a nepoznal ich. Na margo toho napísal tieto slová: „Podobne je to s tými, čo hľadajú pravdu. V čase nočnej tmy chodia okolo nej, ale ju nepoznajú. Aby ju spoznali, potrebujú lúč svetla.“ Toľko príhoda od Solovjova.

 

To svetlo Pán zanechal vo svojom slove. Nech sa ono stane pochodňou v našom adventnom putovani! Tak sme si to zapriali aj na našom poslednom modlitbovom stretnutí nad Božím Slovom, ktoré pravidelne mávame každý týždeň v našej saleziánskej farnosti v Trnave na Kopánke so skupinou žien  a tak to prajem aj nám všetkým.

 

Je tu nový čas, nová možnosť, nová príležitosť využiť liturgický advent, aby sme skvalitňovali svoj životný advent.

 

sr. Iveta Sojková FMA