Podľa evanjelia kráľovským synom, dcérou je ten, kto vidí potreby iných
Liturgické čítania na 34. nedeľu v období cez rok – Nášho Pána Ježiša Krista, Kráľa neba i zeme nájdete na tomto odkaze.
Na sviatok Krista Kráľa máme pred sebou veľkolepú scenériu posledného súdu. Aj s nečakaným a pre nás dosť nudným štvornásobným opakovaním skutkov typu: „Hladný som bol…“ Prečo taká vážna štylistická chyba? Zrejme len preto, aby sme si ľahšie zapamätali o čo v živote ide. Lebo ak sme počas predchádzajúcich nedieľ uvažovali o tom, že treba bdieť, pracovať vo vinici a rozmnožovať talenty, celkom na záver dostávame veľmi, veľmi presný návod ako na to.
Napriek obrazu ohňa v podobenstve si už dávno nepredstavujeme peklo ako večnú vatru. Skôr sa v ňom naznačuje, že zlo je od počiatku odsúdené k neexistencii. Podobne ako oheň, ktorý mení ľudské diela v ničotu. Pre večný život je určené len dobro. Kým však existuje tento svet, tak Zlý sa úporne snaží – cez nás krehkých ľudí – prežiť. Naša terajšia skúška spočíva v tom, že nevidíme jasne čo skutočným dobrom je a čo nie. No našťastie máme svetlo Božieho slova.
Dobro máme konať tak, že nám vojde do krvi
Ak sú dobré ovečky v dnešnom podobenstve odmenené, je pre ne typické, že ani nevedia prečo. A to je nesmierne dôležité. Dobro máme konať tak, že nám vojde do krvi a nie na reklamné stránky. Veď aj kozlovia pravdepodobne pracovití, obetaví, a predsa ostávajú mimo – nevšimli si podstatné detaily.
A ešte je tu náš prekvapivý Boh! Z najvyššieho sudcu na nebeskom tróne sa stáva akoby bača na salaši, ktorý večer triedi svoje ovce a napokon sa odeje do tváre hladného, pocestného či chorého. Alebo naopak. Väzňa či bezdomovca, ktorého sme si skoro ani nevšimli, nečkane stretneme na Božom tróne. Takto od tej najväčšej celosvetovej scény Ježiš prechádza po detaily v živote jednotlivca. Aj s časovým oblúkom: od veľkolepo vykreslenej budúcnosti nás Ježiš vedie späť do našej osobnej prítomnosti, v ktorej sa všetko rozhodne. A v ktorej sami seba súdime podľa toho, ako sa správame k blížnym.
Podľa evanjelia kráľovským synom, dcérou je ten, kto vidí potreby iných. Božský kráľ, ktorému sa máme podobať, registruje všetky naše potreby. My z nich vidíme iba dačo. Ale to, čo zbadáme, máme určite uskutočniť.
Zamyslenie si môžete vypočuť aj ako podcast Audiodivina- Slovo, ktoré neomrzí počúvať.
sr. Dáša
