Saleziánski študenti v Izraeli v liste prosia o modlitbu za dar pokoja

Situácia u saleziánov v Izraeli sa rýchlo mení. Už teraz vieme, že informácie zo včera nie sú aktuálne. Aj napriek tomu Vám dnes prinášame list saleziánskych študentov, ako podnet na modlitbu za pokoj a mier nielen v Izraeli, ale i na celom svete.

 

(Jeruzalem, 9. októbra 2023)- Milí priatelia dona Bosca, po včerajších útokoch Hamasu na izraelské obyvateľstvo sa vám krátko chcem ozvať z Jeruzalema, kde sme poslaní študovať s Jankom Bendíkom teológiu na našom saleziánskom medzinárodnom študentáte. Teraz v septembri sme začali náš druhý ročník štúdia.

 

Sme v poriadku. Nás sa priamo včerajšie a dnešné útoky nedotkli. Našťastie sa náš dom, zvaný aj Ratisbonne, nachádza v celkom bezpečnej zóne Jeruzalema, v trojuholníku medzi americkou ambasádou, izraelským parlamentom a vilou premiéra. Napriek tomu vnímame, že situácia je výnimočná, nepredvídateľná a veľmi smutná. Jeden z našich profesorov mi spomínal, že za osem rokov, čo je v Izraeli, ešte takéto niečo nezažil. Je smutné, že Abrahámove deti, Izmael a Izák, medzi sebou doteraz nenašli mier.

 

Včera ráno, na sviatok Ružencovej Panny Márie sme išli celá komunita na pozvanie ružencových sestier, ktoré bývajú päť minút pešo od nás a sú jedinou ženskou rehoľou založenou na tomto území, ku nim do kostola na ruženec, svätú omšu a raňajky. Ja som musel odísť už po ruženci, lebo som mal robiť sprievod najstaršiemu členovi našej komunity, donovi Vernetovi, SDB zo Španielska, na vyšetrenie do nemocnice.

 

Cestou od sestier cez park som prvýkrát počul sirény, ale neprikladal som tomu veľkú dôležitosť. Myslel som si, že to je len nejaká skúška alebo niečo v súvislosti s posledným dňom židovských Sviatkov stánkov, nazývaný aj „Simchat Tora“, kedy sa končí ročný cyklus čítania Tóry a zároveň sa začína nový cyklus prvými veršami z knihy Genezis.

 

Neustále sirény a dunivé ozveny

V dome som si rýchlo hodil ešte špinavé oblečenie do práčky. V kuchyni som pozdravil naše dve kuchárky, palestínske kresťansky, vhodným pozdravom ku dnešnému sviatku: „Sabach al Ward,“ čo znamená „ružové ráno“, alebo „ráno ruží“. Staršia z nich, naša „mama Yvonne“, mala ísť s nami do nemocnice, lebo vie arabsky a v nemocnici ju už dobre poznajú. Ako som sa s nimi rozprával, opäť bolo počuť sirény a dunivé ozveny výbuchov a ja som si postupne začínal uvedomovať, že sa niečo deje. Naše kuchárky, len vrteli hlavou na znak odmietania násilia. To sme ešte nevedeli, že je to také vážne.

 

Vyšetrenie pre dona Verneta sa ešte podarilo, ale potom už všetci bratia ostali doma a nevychádzali sme z nášho kampusu. Zrušili sme tiež všetok apoštolát na sobotu aj nedeľu. Teda omše pre komunity prisťahovaných kresťanov na vzdialenejších miestach, návštevu arabsko-americkej školy, saleziánskeho oratória a sirotinca v Betleheme a iné miesta.

 

Ja som mal ísť v sobotu večer do mesta Rehovot, ktoré bolo tiež zasiahnuté raketovými útokmi. Mali sme tam mať odpustovú slávnosť patrónky ich kresťanskej komunity sv. Terézie z Lisieux. Pozvaný bol aj pomocný biskup a viacerí kňazi. Samozrejme slávnosť sa nekonala. A v nedeľu mala byť tiež veľká slávnosť v ďalšej kresťanskej komunite ich patróna sv. Vavrinca Ruiza z Manily.

 

Naše štúdiá zatiaľ nie sú ohrozené, lebo väčšina našich profesorov sú saleziáni, ktorí s nami žijú v komunite. Okrem toho máme skúsenosť aj s výučbou počas koronového obdobia, ktoré sa na toto v niečom teraz podobá. Na súčasnú situáciu sa pozeráme z pohľadu ľudí žijúcich v tejto krajine, a to tak Palestínčanov aj Izraelčanov. Priateľov a známych, už po roku v tejto krajine, máme na oboch stranách. O to je pre nás súčasný konflikt bolestnejší. Obávame sa prilievania oleja do ohňa a ďalšieho stupňovania násilností.

 

Slová sv. otca Františka

Prosíme vás a celú saleziánsku rodinu o modlitbu za dar pokoja v ľudských srdciach a mieru v tejto zemi, ktorá sa volá Svätá. Možno je dobré v tejto situácii pripomenúť slová pápeža Františka, ktoré ma veľmi oslovili. Adresoval ich palestínskemu a izraelskému prezidentovi počas spoločného stretnutia v nedeľu 8. júna 2014, krátko po jeho návšteve Svätej zeme:

 

„História nás učí, že naše vlastné sily nestačia. Už viackrát sme boli na pokraji mieru, ale zlu sa ho podarilo rôznymi prostriedkami zablokovať. Preto sme tu, pretože vieme a veríme, že potrebujeme Božiu pomoc. Nezriekame sa svojej zodpovednosti, ale vzývame Boha v akte najvyššej zodpovednosti pred naším svedomím a pred našimi národmi. Počuli sme zvolania a musíme na ne odpovedať. Sú to výzvy prelomiť špirálu nenávisti a násilia a prelomiť ju iba jediným slovom: slovom brat. Ale aby sme mohli vysloviť toto slovo, musíme pozdvihnúť naše oči k nebu a uznať jeden druhého ako deti jedného Otca.“

 

Zdroj: saleziani.sk