Zverením kľúčov Ježiš vyjadruje kontinuitu dávidovského kráľovstva s nebeským

Liturgické čítania na 21. nedeľu v období cez rok cyklus A nájdete na tomto odkaze.

 

Na mieste, kde sa udiala udalosť z nedeľného evanjelia, vidno ešte i dnes zvyšky pohanských chrámov z 3. storočia pred Kristom. Boli vytesané do mohutnej skaly nad jedným z prameňov Jordánu. Díval sa na ne i Ježiš s učeníkmi a v jeho časoch v tej istej lokalite stál Herodesom vybudovaný chrám z bieleho mramoru – na počesť zbožšťovaného cisára Augusta.

 

Keď si to uvedomíme, lepšie pochopíme, prečo Ježiš použil pri zakladaní Cirkvi obraz Petra – duchovnej skaly, ktorá nebude vystriedaná stále modernejšími božstvami, ale pretrvá všetky veky. Akokoľvek, musel to byť silný kontrast: hŕstka zaprášených učeníkov (ktorí sa zaiste „očisťovali“ v krásnych jordánskych vodopádoch) a veľkolepé herodesovské stavby. V očiach sveta mohol prísľub Petrovi vyznievať iba ako bláznivé velikášstvo.

 

Okrem toho každý Žid vedel, že kráľovstvo z čias Dávida bolo vrcholom slávy izraelských dejín a sníval o tom, že ho prichádzajúci Mesiáš obnoví. A práve tu, na tomto profánnom mieste, vo všetkej nenápadnosti ho Ježiš ustanovením správcovstva, odovzdaním kľúčov a titulu blahoslavený v Petrovi, obnovil.

 

Moc kľúčov

Zverením kľúčov Ježiš vyjadruje kontinuitu dávidovského kráľovstva s nebeským. To prvé kráľovstvo sa v hospodárskych, t. j. „vtelených“ záležitostiach inšpirovalo vyspelým Egyptom. V biblickom kontexte vzorom dobrého správcovstva bol Jozef. Ustanovený za prvého muža po faraónovi pre to, čo mu Pán zjavil (Gn 41,39). Z Pánovej prozreteľnosti potom sýtil chudobných celého vtedajšieho sveta.

 

Neskôr Boh Izraela vzal moc júdskemu správcovi Sobnovi z prvého čítania, lebo si dal robiť mauzóleum vo vysokej jeruzalemskej skale (Iz 22,16). Poukazovalo to na korupciu či podvody. Preto Pán vložil moc kľúčov na Eliakima, ktorého urobil otcom, čiže správcom celého domu Júdu, vrátane chudobných. Tak podľa Ježišových slov Pán vezme moc nielen Herodesovi a cisárom, ale aj farizejom a zákonníkom. Tým, ktorí mali pod kľúčom vykladanie zákona a dáva ju blahoslavenému Petrovi. Tomu, ktorému Otec zjavil, že Ježiš je Mesiáš.

 

Mocnári tohto sveta ničia seba samých a jeden za druhým odchádzajú. Mocní mocou Ducha Svätého, správcovia Božieho kráľovstva, počnúc Petrom, jeden za druhým plnia svoje otcovské poslanie. V pokore a láske až po blahoslavených, svätých pápežov dnešných čias.

 

Zamyslenie si môžete vypočuť aj ako podcast Audiodivina- Slovo, ktoré neomrzí počúvať.

 

sr. Dáša