„Mám ťa rád, ale v tomto nemôžem s tebou súhlasiť.“ Pri vykladaní Písma nájdeme veľa antitéz

Liturgické čítania na 13. nedeľu v cezročnom období rok A nájdete na tomto odkaze.

 

Používať antitézy pri vykladaní Písem alebo zveličovať bolo v židovstve celkom normálne. Pre vyjasnenie argumentácií sa dávali do protikladu rôzne skutočnosti s ich opačným významom. Boli to akési rečnícke figúry, ktorými chcel vykladač Písem udržiavať svojich poslucháčov v pozornej duchaprítomnosti. Čiže zodpovedajú v prvom rade štýlu vysvetľovania a nie obsahu. Aj preto, najmä pri morálne náročných biblických textoch, si musíme dať pozor pred ich doslovným výkladom. Čiže i v Ježišových ústach antitézy zvyčajne znamenajú výzvu k prehĺbenému pochopeniu témy alebo poukazujú na jej naplnenie v jeho učení.

 

O nenávisti v protiklade s láskou sa hovorí iba v Lukášovom evanjeliu (Lk 14, 26). Evanjelista Matúš, ktorý čerpal z rovnakého prameňa, použil jemnejšie vyjadrenie: „Kto miluje otca alebo matku viac ako mňa, nie je ma hoden“ (Mt 10, 37).

 

Ide pri tom aj o osobitnú gramatickú rozdielnosť medzi dnešným vyjadrovaním, a tým v starovekej Palestíne. Hebrejčina totiž nepozná stupňovanie prídavných mien. Preto v kontexte Ježišových čias sa významový akcent mohol vyjadriť aj protikladom. Tak sa dostávame ku skutočnosti, že Ježiš chcel svojim poslucháčom povedať vlastne iba to, že kto miluje svojich rodičov viac ako jeho, nemôže byť jeho učeníkom. Dnešnou rečou povedané, že kto ich nedá na druhé miesto po Bohu. Nejde mu teda o odmietnutie ľudských vzťahov, ale o ich relativizovanie. Ani o popretie náklonnosti, ale o jej podriadenie, pri ktorom sú dôležité postoje a spôsob jednania, nie city.

 

Vzťahy k rodičom sa menia

V súvislosti s tým sa i v priebehu dospievania naše vzťahy k rodičom menia. Na začiatku života sme od nich závislí, ale v dospelosti sa vyvíja vzťah rovnosti, dokonca neskôr, ako prejav opravdivej ľudskej zrelosti, nastupuje materstvo a otcovstvo voči vlastným rodičom. A teda starý vzťah závislosti umiera a rodí sa nový. Stále rodičov milujeme, ak však od nás požadujú niečo, čo nezodpovedá našim hodnotám, musíme byť schopní povedať: „Mám ťa rád, ale v tomto nemôžem s tebou súhlasiť.“

 

I táto stať nám ukazuje, že Sväté písmo nás učí uvažovať, hľadať a porovnávať. Je napísané tak, aby sme v ňom nehľadali príliš zjednodušené či jednoznačné riešenia. Na to, aby sme správne vychytili ducha problému, ktorý chceme podľa Písma dobre vyriešiť, sa potrebujeme ponamáhať v modlitbe i v uvažovaní. Nadovšetko sa nám pritom zíde spoznávanie Písma ako celku jeho vytrvalým čítaním.

 

Zamyslenie si môžete vypočuť aj ako podcast Audiodivina.

 

sr. Dáša