Triduum k Márie Dominike Mazzarellovej: 1. deň RODINA
Mária Dominika alebo Maìn, ako ju volali, je spoluzakladateľkou sestier saleziánok. Sestry ju oslovovali „Matka“. Čo však vieme o jej pokrvnej rodine?
Jej otec Giuseppe pochádzal z Mornese a pracoval ako roľník, konkrétne pestoval hrozno. Oženil sa s Mariou Maddalenou Calcagno z neďalekej dediny Tramontana. Skôr ako sa narodila ich prvorodená, naša Maìn, osvojili si neter Dominiku, asi trojročnú, sirotu po otcovom bratovi Lorenzovi. Jeho aj jeho manželku skosila cholera. Giuseppe bol rozvážny, charakterný, zbožný muž. Okrem práce vo vinici a spoznávania sveta na jarmokoch naučil svoju dcéru aj čítať. Dal jej slobodu rozhodnúť sa v povolaní. Maria Maddalena bola veselá, zhovorčivá, duchaplná, oddaná Panne Márii. Neskôr aj hmotne podporovala vznikajúci Inštitút a žila dlhšie ako Maìn.
Deti v rodine Mazzarellovcov
Rôzne pramene udávajú rôzny počet detí týchto manželov. Prvorodená je však Mária Dominika. Hneď v deň narodenia bola pokrstená. Mária podľa babky z maminej strany a Dominika podľa dedka z otcovej strany. O dva roky sa narodila jej sestra Felicina, ktorá sa tiež stala saleziánkou. Potom nasledovalo niekoľko súrodencov, ktorí ako bábätká zomreli. Maria Cattarina, Gioanni Antonio a dva krát Maria Maddalena, po mame. Keď mala deväť rokov, narodil sa jej brat Domenico.
O dva roky neskôr sa presťahovali do domu vo viniciach na kopci nad dedinou. Tam sa narodil a zomrel opäť Gioanni Antonio. A narodila sa a prežila Maria Filomena. V trinástich sa jej narodil brat Giuseppe. V šestnástich sestra Maria Assunta. Keď mala dvadsať, narodila sa ďalšia sestrička a rodičia už tretí krát dali svojmu dieťaťu meno Maria Maddalena. Ale ani ona sa nedožila roka. Keď mala dvadsaťdva a už bývali v dedine, narodil sa jej posledný brat Nicola. Ten si jej už doma veľa neužil, to sa už veľmi angažovala vo farnosti. Tak koľko mala tých súrodencov? Podľa mojich výpočtov 6 žijúcich.
Mária sa stará o príbuzných
Ďalšia dôležitá vec s príbuznými bola, keď sa v Mornese rozmohol týfus. V rodine jej strýka, ktorá bývala v rodnom dome Maìn, všetci vážne ochoreli a nemal sa kto o nich starať. Najhoršie na tom bola mama a práve ona túžila, aby sa o nich prišla postarať Maìn. Miestny kňaz don Pestarino prišiel požiadať jej rodičov, či ju tam pustia. Maìn už vtedy bola členkou združenia Dcér Nepoškvrnenej, ktoré vo svojej náplni malo aj starostlivosť o chorých, ale… Tu išlo o veľké riziko smrteľnej nákazy. Rodičia nechceli, otec ju potreboval ako výdatnú pomoc v práci vo viniciach a mama v starostlivosti o domácnosť a mladších súrodencov.
Keď sa don Pestarino nedal odradiť, otec ustúpil, že on ju nepošle, ale ak ona bude chcieť, nebude jej brániť. Maìn predvídala, že ochorie, ale išla. Jeden z chorých bol jej sedemnásťročný bratranec, ktorý potom napísal spomienku na to. Rodina sa uzdravila a Maìn vo svojich 23 rokoch ochorela a natrvalo stratila fyzickú silu, ktorou vynikala predtým.
Mária sa sťahuje od rodiny
Keď už sa s kamarátkou Petronillou venovali šitiu a výchove dievčat, stále chodila na noc domov. Až keď mala tridsať, podarilo sa jej odsťahovať sa od rodiny. Hlavne pre jej mamu to bolo veľmi ťažké, ale aj otca to veľa stálo. Napokon presvedčil aj svoju manželku a dal Maìn peniaze na prvé výdavky. Tak sa do nového Domu Nepoškvrnenej pri kostole nasťahovali štyri angažované farníčky, členky združenia, budúce saleziánky.
Neter s komplikovanou povahou
Maìn neváhala poprosiť svoju rodinu o pomoc, aj keď už vznikol Inštitút a žili vo veľkej chudobe. Najmladší brat občas priniesol niečo, čo poslala mama. Niekedy mu Maìn povedala, že ich je veľa a toto nestačí a on skočil naspäť a doniesol viac. Bývali naozaj na skok, veľmi blízko. Aj na otca Mazzarella si sestry spomínali ako na svojho dobrodincu. Maìn už bývala v Nizza Monferrato, keď otec vážne ochorel. Stihla prísť a pripraviť ho na posledné prijatie sviatostí a modliť sa pri ňom vo chvíli, keď zomrel. V dome v Nizza Monferrato sa medzi chovankami spomína aj neter Maìn, s trochu komplikovanou povahou. Nebolo to jednoduché vychovávať ju spolu s ostatnými dievčatami, zvlášť, keď ona sa tým pýšila, že je neter generálnej matky.
Táto neter tam bola aj keď Maìn už bola vážne chorá. Vtedy ju pešo z Mornese prišli navštíviť jej bratia Nicola a Giuseppe. Na jej pohrebe nebol nikto z príbuzných, lebo v Mornese v tom čase nemali telegraf a list prišiel s oneskorením. List bol adresovaný farárovi s prosbou, aby to oznámil jej mame a súrodencom. Pre mamu bolo útechou, keď jej dávne priateľky jej dcéry hovorili, že sa ani netreba modliť za jej večné odpočinutie, taká bola dobrá. Rodná sestra Felicina bola v tom čase direktorkou domu na Sicílii. Kňazovi ich komunity prišiel telegram so správou o smrti. Skôr ako jej to stihol oznámiť, Felicina ho predbehla, že sa jej snívalo s Maìn, ktorá bola krásna, radostná a prišla sa s ňou rozlúčiť.
Myšlienka
V každej rodine sú nejaké ťažkosti, aj v rodine Maìn sa okrem predčasných úmrtí trápili aj pre príbuzného alkoholika. Práve v konkrétnej situácii, v prítomnom okamihu, môžeme ako ona objaviť príležitosť žiť lásku. Skôr ako zomrieme.
Modlitba
Otče, prameň každého dobra, ty nám v hlbokej pokore a láske svätej Márie Dominiky Mazzarellovej predkladáš žiarivý vzor kresťanského života. Daj, aby sme v jej duchu každodenne dosvedčovali tvoju otcovskú dobrotu. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov. Amen.
Spracovala: Kristína Némethová