Čo všetko Ježiš neumožní pre rast viery svojich učeníkov

Liturgické čítania na 2. veľkonočnú nedeľu alebo nedeľu Božieho milosrdenstva rok A nájdete na tomto odkaze.

 

Keď čítame Tomášove slová o tom, ako sa chce dotknúť Ježišových rán, tak je dobré vedieť, že používa na to silný výraz v zmysle rázneho vsunutia prstu do nich. Až by sme mohli žasnúť nad jeho opovážlivosťou! Ale Ježiš mu o týždeň vychádza v ústrety a tými istými slovami mu ponúka, aby vnikol svojím prstom do jeho rán. Čo všetko Ježiš neumožní pre rast viery svojich učeníkov!

 

Zvykli sme sa dívať na apoštola Tomáša s poľutovaním nad jeho slabou vierou. Ak však chceme byť objektívni, tak na polceste s vierou bola i Mária Magdaléna, ktorá videla najprv v Ježišovi záhradníka. Je zrejmé, že sprvu ani ona nebola schopná si pripustiť  jeho vzkriesenie. Aj ona sa ho chce dotýkať, aby mohla uveriť úplne. Na polceste, v temnote viery bol aj Peter apoštol, spolu s ostatnými učeníkmi, ktorí váhali uveriť ženám, že naozaj videli vzkrieseného Pána. A na polceste viery ostávame často aj my a rozpačito čakáme, že nás on sám pozve a posunie v nej napred.

 

Ježišov súcit s nami

Keby nebolo Božieho súcitu voči našej krehkosti mohli by sme čakať do konca života. Našťastie o Ježišovom rukolapnom súcite často a s dôrazom hovoria všetky synoptické evanjeliá. Ukazujú, ako bolo Ježišovi ľúto zástupov, slepých, chorých… Obzvlášť v Lukášovom evanjeliu je Ježišovo zľutovanie v jeho centre – preto ho nazývame evanjeliom milosrdenstva. No ani Jánovo evanjelium za ostatnými nezaostáva. Miesto slov o Ježišovom milosrdenstve vkladá do vrcholnej scény nášho vykúpenia až drásajúci symbol Ježišovho zľutovania – jeho kopijou prerazený bok, z ktorého vytryskne voda a krv. Obe: aj voda aj krv sú symbolom prúdenia jeho bezhraničného zľutovania na nás slabých, krehkých a váhavých. Stačí, ak sa cítiš jedným z nich, aby aj Teba zaliala ich milosť. A budeš blahoslavený už dnes.

 

Zamyslenie si môžete vypočuť aj ako podcast Audiodivina.

 

sr. Dáša