Ježiš je je kráľom, ktorý ani v posledných chvíľach pozemského života nedal prednosť triumfu pred skromnosťou
Liturgické čítania na Palmovú (Kvetnú) nedeľa – Nedeľu utrpenia Pána v pôstnom období rok A nájdete na tomto odkaze.
Rímski cisári, Herodes Veľký, ale i Pilát vstupovali do Jeruzalema s veľkou pompou – v sprievode osobnej stráže v parádnom zbroji, s vojskom za hlasov bubnov, trúb a s vejúcimi zástavami. Ježišov vstup s rozjasanými vidiečanmi z Galilei bol oproti nim takmer ako paródia. Navonok nesmel prekročiť hranice verejného poriadku, lebo inak by ho strážnici uväznili skôr, než mohol svoje poslanie presne v čase Paschy doviesť k zavŕšeniu. To však bol len vonkajší obraz Ježišovho slávnostného vstupu do milovaného mesta.
A predsa, podľa doslovného prekladu tento skromný sprievod spôsobil v Jeruzaleme zemetrasenie. Jeho vstup otriasol celým mestom. Pocítilo snáď, že tentokrát do neho vstupuje autentický a od vekov očakávaný Kráľ? I keď to bol až ostentatívne nenásilný vstup bez akýchkoľvek zadných vrátok!
Ježišov jednoduchý a predsa slávnostný sprievod nadväzuje na dejinnú tradíciu uvedenia nových izraelských kráľov. Vychádza nielen zo známeho obrazu Šalamúna pri jeho korunovácii, ale najmä pokoreného Dávida, ktorý bol nútený opustiť Jeruzalem prenasledovaný vlastným synom a ktorý sa do neho rovnako ponížene aj vrátil. Nie ako triumfujúci víťaz, ale umenšený, zranený hriechom i smrťou svojho syna Absolóna.
Aj Ježiš sa vracia do Jeruzalema k tým, ktorí od neho odpadli (porov. Mt 23,37). Vstupuje do svätého mesta ako neschopný boja. Paradoxne však naša záchrana pramení v tom, že nevie a nechce bojovať zbraňami tohto sveta. Ježišova lekcia vedie práve týmto smerom: je kráľom, ktorý ani v posledných chvíľach pozemského života nedal prednosť triumfu pred skromnosťou. Kiež jeho príklad v nás žije nielen počas tohto Svätého týždňa, ale navždy.
Zamyslenie si môžete vypočuť aj ako podcast Audiodivina.
sr.Dáša