Vráťme sa k Božej dokonalosti, k tomu, ktorý dáva svoje slnko svietiť na dobrých i zlých

Liturgické čítania na 7. nedeľu v cezročnom období rok A nájdete na tomto odkaze.

 

Božiu dokonalosť si niekedy predstavujeme vo forme vševedúcnosti, všemohúcnosti či  možno aj v jeho všadeprítomnosti. V tom lepšom prípade ako perfektnosť všetkých vlastností aj s ich odtieňmi. No ak aj dokonalosť, ktorú nám odporúča Ježiš chápeme takto a vztiahneme ju na seba, tak sa nám z toho, popri vedomí našej všestrannej krehkosti, môže i hlava zatočiť.

 

Kľúč k tomu akú dokonalosť Ježiš pre nás myslel, nájdeme v 20. verši tejto jeho reči, keď hovorí: „Ak vaša spravodlivosť nebude väčšia ako spravodlivosť zákonníkov a farizejov, nevojdete do nebeského kráľovstva.“ Farizeji a zákonníci boli statoční a bezúhonní ľudia. Ich problémom nebolo bežné pokrytectvo, ktorým sme ich šikovne onálepkovali. Oni sa skutočne snažili žiť to, čo pochopili a hlásali: postili sa, robili dobré skutky, modlili sa, pracovali… Mali len jeden jediný problém: v tom všetkom boli zameraní na seba. Centrom ich dobrého života nebol Pán, ale vlastná domnelá dokonalosť. V hĺbke srdca či v oblasti nevedomých motivácií im išlo o svoje „ja“. Ježišovi v evanjeliu ide o opak: kráľovsky slobodne preskočiť či lepšie rozpustiť vlastný egoizmus. Lebo týmto krokom sa vyhrá všetko ostatné: pravá zbožnosť, plodnosť života a hlavne  otvoria sa dvere nášho srdca pre lásku. Aj pre tú zdravú voči sebe.

 

Postaviť sa za niekoho

Len takýmto spôsobom budeme schopní nestavať sa proti niekomu a niečomu, ale za niekoho a za niečo. Samozrejme v prvom rade za dobro. Lebo za každú cenu chcieť byť protivníkom je nebezpečné marenie energií. Dejiny nás učia, ako povstanie proti zlu veľmi často končí ešte väčším zlom. Môže to byť slepá ulička, pred ktorou nás Ježiš varuje. No nehovorí, aby sme nerobili nič. Radí nám narušiť rovnováhu toho, kto je voči nám nepriateľský tým, že z našej strany ním ponúkanú rolu nepriateľa neprijmeme. Ani osobne, ani skupinovo. A naznačíme mu to napríklad tým, že z cesty neuhneme, ale s pokojom nastavíme druhé líce.

 

Vráťme sa k Božej dokonalosti, k tomu, ktorý dáva svoje slnko svietiť na dobrých i zlých. Bohu by nebol problém kohokoľvek z nás za hriechy strčiť do tmavej kobky, ba dokonca i odstrániť slnko, aby sme sa všetci ocitli vo večnej tme. No nerobí to. Je dokonalý svojou nezmernou trpezlivosťou, čakaním, porozumením pre našu krehkosť. A túži po tom, aby sa práve tento typ jeho dokonalosti ujal v srdci každého z jeho učeníkov.

 

Zamyslenie si môžete vypočuť aj ako podcast Audiodivina.

 

sr. Dáša