„Slávnostné dni, prázdniny alebo dovolenky? Aké boli Vianoce pre nás?“- píše sestra Mirka z Bratislavy

 

Slávnostné dni už pomaly všetky prešli. Niektorým ešte doznievajú prázdniny a dovolenky s nimi spojené. Niektorí ešte dojedajú koláčiky a vianočné oblátky, iní začali s diétou. Niektorí sa ešte pripravujú na slávenie Troch kráľov, iní už spratávajú vianočnú výzdobu.

 

Aby to všetko len tak rýchlo neprešlo a nevyšumelo v povrchnosti, môžeme sa pýtať: Čím vlastne boli tohtoročné vianočné sviatky originálne pre mňa, pre nás?

 

Ja som ostala dotknutá minimálne dvoma udalosťami, ktoré mi pomohli rozšíriť si srdce. Dostala som pozvánku na slávenie Ježišovho narodenia na Indonézsku ambasádu v Bratislave. Kus exotiky vo výzdobe a v ponúkanom jedle, pozvané osobnosti. Zaujímavé. Moslimskí a protestantskí zamestnanci ambasády začali hrať scénku o príchode mudrcov k svätej rodine. To bolo niečo, čo sa ma dotklo. Katolícky kňaz dával požehnanie a v príhovore spomenul aj Alahovu ochranu pre jeho verných v národe, to sa ma dotklo. Na malom kúsku pôdy som videla, ako sa momentálne žije medzináboženský dialóg v tejto krajine, vzájomný rešpekt a pomoc a ako to napomáha ich celkovému rozvoju.

 

Druhá podnetná udalosť pre mňa bolo vyznanie jednej zasvätenej osoby o tom, ako sa naučila prežívať sviatky v komunite:  postupná strata očakávaní nejakej veľkej pohody, nejakého vonkajšieho kúzla, skôr nesenie si tajomstva narodenia Božieho Syna cez bežné udalosti dní a takto prijímať všetko to, čo sa bude diať.

 

A ešte jedna vec: páčilo sa mi, že nám situácia umožnila poskytovať v decembri prístrešok jednej ukrajinskej rodine. Pre ich dcérku bolo veľkým, doteraz neznámym, zážitkom príprava betlehema.

 

Bolo toho omnoho viac v malých bežných udalostiach, v modlitbe, v službe a pod., a som veľmi rada, že som mala čas a priestor uvedomovať si silu a význam týchto normálnych aj výnimočných chvíľ pre mňa. Vianoce moje srdce obohatili a preto len tak rýchlo neodznejú.

 

-mt-