P. Jacko: „Svätý Otec chce, aby sme si uvedomili, že sme všetci bratmi a sestrami.“

Vikár saleziánov don Peter Jacko, sa 10. decembra zúčastnil spolu s pani prezidentkou osobnej audiencie u Svätého Otca Františka. Takmer bezprostredne po stretnutí opísal svoje zážitky a dojmy. V krátkom rozhovore hovorí, ako ho oslovil Svätý Otec, aký dar si od neho priniesol domov, či čo odkázal slovenským saleziánom.

 
Ako si sa dostal do delegácie pani prezidentky?

Z prezidentskej kancelária mi zavolali s takouto ponukou, ktorú som po porade s otcom provinciálom prijal.

 

Ako prijal Sv. Otec slovenskú delegáciu? Máš s nim aj nejaký osobnejší zážitok?

Svätý Otec sa najprv stretol v osobnom rozhovore s pani prezidentkou, kde sme my neboli prítomní. Následne podľa protokolu pani prezidentka predstavila Svätému Otcovi každého z jej delegácie. Keď prišiel rad na mňa, zbadal na mojom saku saleziánsky odznak a s úsmevom vyjadril: „Toto je ten ‚fiškús‘ – salezián,“ čo prinieslo do celkovej vážnej protokolárnej atmosféry aj výbuch smiechu.

 

Pri tej príležitosti som si dovolil odovzdať Svätému Otcovi aj ručne vyrobenú vianočnú pohľadnicu, ktorú vyrobili deti z utečeneckého tábora v Gabčíkove – práve tam, kde naši dobrovoľníci z Domky spolu so saleziánom Stanom Hurbaničom, pre ne počas týždňa robia popoludňajšie integračné programy.

 

Čo bolo pre teba najsilnejším momentom celého dňa?

Najsilnejším momentom bolo, samozrejme, osobne sa stretnúť so Svätým Otcom. Vnímať jeho osobnosť, srdečnosť a otvorenosť. No vyzdvihol by som ešte jeden silný moment.

 

Po tom, čo sme osobne pozdravili Svätého Otca nasledovalo odovzdávanie darov. Aj my sme však dostali dar od Svätého Otca. Každému z nás odovzdal aj medailu, ktorá vznikla pri príležitosti 10. výročia jeho pontifikátu. Na jednej strane medaily je erb Svätého Otca a text o desiatom výročí. Ďalej je tam ruka starého človeka, ktorú vedie ruka mladšieho človeka v scéne lásky voči blížnemu. Na opačnej strane v popredí sú dve tváre ľudí, ktorí sa počúvajú, zatiaľ čo v pozadí je neúrodná krajina, v ktorej klíči život na ceste ku Cirkvi. Je tam tiež latinský nápis, ktorý v preklade znamená: Cirkev je cesta synodálneho počúvania.

 

Bola možnosť povedať ešte niečo Svätému Otcovi pri tomto odovzdávaní?

Pri tej príležitosti som mu vyjadril pozdravy od saleziánskej rodiny zo Slovenska a ubezpečil ho, že sa za neho modlíme. Odvetil mi: „Salesiani continuate nel vostro lavoro – Saleziáni, pokračujte vo vašej práci.“ Pochopil som to ako utvrdenie, že niečo robíme správne. J

 

Zároveň to vo mne vyvolalo spomienku na slová, ktoré Svätý Otec adresoval nám, saleziánom, počas návštevy na Luníku IX: „Pokračujte na tejto ceste, ktorá nevytvára ilúziu, že môže dať všetko a hneď, ale je prorocká, pretože zahŕňa najmenších, buduje bratstvo, zasieva pokoj. Nebojte sa vyjsť v ústrety marginalizovaným. Zistíte, že idete v ústrety Ježišovi. On vás očakáva tam, kde je krehkosť, nie pohodlie; kde je služba, nie moc; kde ide o vtelenie sa a nie o potešenie. Tam je On.“

 

Čo bolo hlavné posolstvo Sv. Otca pri prijatí dnešnej návštevy?

To hlavné posolstvo je komunikované pani prezidentkou, ktorá sa s ním osobne rozprávala a ktoré už bolo zverejnené. Ale ide v podstate o uvedomenie si, že sme všetci bratmi a sestrami. Žijeme dnes ťažké časy a všetci cez ne prejdeme, ak budeme otvorení spolupráci, porozumeniu, úcte a rešpektu. A je len na nás, ako sa zachováme.

 

Mal si možnosť rozprávať sa aj s pani prezidentkou? O čom bol váš rozhovor?

Program bol veľmi nabitý, takže nebol priestor na rozhovory. Pri ceste do Ríma nás len krátko pozdravila. Pri návrate však prešla lietadlom a s každým sa na chvíľu porozprávala. Z rozhovoru som pochopil, že ju zaujala naša diskusia, ktorú sme mali v marci v SND o kríze na Ukrajine a v podstate odtiaľ sa zrodilo aj pozvanie do delegácie na návštevu Svätého Otca, za čo som úprimne vďačný.

 

zg