Ježiš otvára širší pohľad na posmrtný život

Liturgické čítania na 32. nedeľu v Cezročnom období nájdete na tomto odkaze.

 

Saduceji, ktorých doménou bol Jeruzalemský chrám chcú Ježiša pred jeho likvidáciou zahnať  do slepej uličky. Vysmiať sa z posmrtného života, a tak poukázať na absurdnosť jeho poslania. Ich nádejou bolo len potomstvo s privilégiami ešte z čias Mojžiša. No Ježiš žiadneho potomka predsa nemal. A tak na spôsob siedmych mužov Sáry z knihy Tobiáš pripravili na neho pascu. Aspoň si to mysleli.

 

Ježiš nezačal na nich hneď sypať argumenty z Mojžišovho zákona, ktorému saduceji ešte verili. Jednoducho im pootvoril širší pohľad na posmrtný život. Napokon sa do svojej pasce chytili oni sami. Celý ich vyrozprávaný príklad bol vlastne parodický. Len tak mimochodom, geniálne Písmo sa nevyhýba ani takejto literárnej forme. Napokon poznáme to aj my, že každé teoretizovanie sa skôr či neskôr stáva tiež paródiou.

 

Porovnanie so synoptikmi

Ak si porovnáme dnešný úryvok so synoptikmi Matúšom a Markom, môžeme zbadať, že Lukáš, pôvodom Grék, sa až tak nevyznal v levirátskom manželstve, o ktorom saduceji Ježišovi rozprávajú. Avšak v Ježišovej odpovedi zaznamenáva krásnu vedľajšiu vetičku: „… lebo pre neho všetci žijú“. Ježiš nám ňou zanechal ďalšie okienko do večnosti. Nielen svedectvo o tom, že tam, kde nevládne smrť a kde sa už nedá zomrieť, nebude treba plodiť nový život (samozrejme, skúsenosť manželstva nemôže vo večnosti stratiť svoj význam/. No hlavne to, že v dome jeho Otca si budeme takí blízki, že táto blízkosť prevýši i naše pohlavné rozdiely.

 

Koniec koncov či nám to nenapovedá aj sv. Pavol, keď hovorí: „Už niet Žida ani Gréka, niet otroka ani slobodného, niet muža a ženy, lebo vy všetci ste jeden v Kristovi Ježišovi“ (Gal 3, 28)? A to už za pozemského života! Veď On – Ježiš žije v nás už dnes a my pred ním a v ňom. Nikdy nik a nič nás  predsa nemôže z absolútne dokonalej mysle, citov ani pamäte nebeského Otca vymazať. A Pavol ešte podľa prorokov pridáva: „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú“ (1 Kor 2, 9). Smrť preto nebude pre nás v žiadnom prípade znamenať stratu všetkého, ale získanie.

 

Zamyslenie si môžete vypočuť aj ako podcast Audiodivina.

 

sestra Dáša