Na ceste za ním nielen riskovať, ale i všetko darovať, vrátane života

Liturgické čítania na 23. nedeľu v Cezročnom období nájdete na tomto odkaze.

 

V Lukášovom evanjeliu Ježišova partia s učeníkmi striedavo putuje a oddychuje. No Ježiš vyučuje ako na hostinách, tak i po ceste. V porovnaní s predchádzajúcim podobenstvom o hostine, na ktorú mal prísť každý pozvaný a nik nesedieť vo svojom kúte, v tých z dnešnej nedele si treba, zdá sa, dobre rozmyslieť, či radšej neostať doma. Podobenstvá o nedostavanej veži a kráľovi na ceste do boja síce vyzerajú, akoby boli špeciálne pre plánovačov a projektových manažérov, alebo tých, čo dačo majú a chcú s tým zodpovedne nakladať. A tak trochu sa, alebo i viac, vyťahovať. V kontexte nasledovania Ježiša však chcú povedať, že si treba všetko dobre zvážiť a byť pripravení na ceste za ním nielen riskovať, ale i všetko darovať, vrátane života.
No naše ľudské podmienky nasledovania Pána sú veľmi chabé. Buď sa doň vrhneme hlava-nehlava, postavíme všetko na jednu kartu a potom možno svoje povolanie vlečieme s hanbou ako nedostavanú vežu a svet okolo si z nás ešte aj uťahuje. Chceli sme zo svojho života urobiť tak trochu megalomanskú vyhliadku, ktorú sme nevládali dokončiť… Druhým extrémom je, že si všetko okolo povolania byť Ježišovými učeníkmi poriadne a zo všetkých strán zrátame, no napokon musíme konštatovať, že na to nemáme a zostaneme „doma“. Len aby sa z nás nik nevysmieval…

 

Zmysel oboch podobenstiev

A tu práve môžeme objaviť ešte hlbší zmysel oboch podobenstiev.  Možno nám Ježiš chce povedať, že on si stavbu veže – svojej Cirkvi – dobre zrátal. A boj, do ktorého ide až na Golgotu tiež. A aj keď budú obe veci vyzerať, dokonca aj pred učeníkmi, ako fiasko, jeho víťazstvo je isté. Vie, že na to má. Na rozdiel od nás, ktorí ako rátame, tak rátame,  v skutočnosti na stavbu niečoho tak veľkého ako je nasledovanie Krista, ani na veľký boj o Božie kráľovstvo v nás i v nám zverených, nemáme.

 

Pointa učeníctva bude v konečnom dôsledku vlastne v tom, že len s Ježišom, iba pri ňom a s ním na jeho nasledovanie máme. Každý z nás. V jeho Duchu, v jeho Sile, v jeho Láske. Aj my, mizeráci. S Ním aj o nás môže v posledný, ten večný „Deň“ platiť, že kto sa smeje naposledy, ten sa smeje najlepšie.

 

Zamyslenie si môžete vypočuť aj ako podcast Audiodivina.

 

sestra Dáša