Milosrdný Ježiš nám dopredu našepkáva, že v jeho Kráľovstve budú chudobní, ktorí si ho nemajú ako zaslúžiť

Liturgické čítania na 22. nedeľu v Cezročnom období nájdete na tomto odkaze.

 

 

Hostina má u Lukáša veľmi dôležité miesto. Tento ľudsky tak vnímavý evanjelista spomína jedlo takmer na každej dvojstránke svojho evanjelia. Ale o koľko ľudskejší je sám Boh! V nedeľnom rozprávaní Ježiš stoluje u popredného farizeja, šéfa tých miestnych. Z predchádzajúcich statí vieme, že ho sleduje herodesovská polícia. Preto zrejme akciu zorganizovali len tak narýchlo, a tak na nej mali očividné problémy so zasadacím poriadkom. Nečudo, veď hostiteľ nevedel vopred, kto sa stihol o hostine dozvedieť, má práve čas a odváži sa prísť. A pre prichádzajúcich bolo prirodzené, že každý chcel byť čo najbližšie k Ježišovi, aby ho počul a zároveň mal obavy, či ešte dakto dôležitý v poslednej chvíli nepríde.

 

 

Z tohto príbehu je zrejmé, že nielen farizeji pozorovali Ježiša, ale aj Ježiš pozoroval ich. A možno sa trochu aj bavil na chaose okolo. Zaiste chápal a stále chápe, že ťažko vieme odhadnúť aké miesto nám patrí. Ľahko sa nadhodnocujeme či podhodnotíme a ostávame v neistote, či aj hostiteľ má o nás takú predstavu ako my o sebe, skrátka či sme sa trafili. Ježišovi však nejde o nejakú kresťanskú hostinovú etiketu so stiahnutým chvostom. Ale o naše miesto v Božom kráľovstve, v ktorom máme byť pripravení stretnúť ešte všelikoho iného.

Ježiš nám radí druhé stanovisko

Preto nám Ježiš radí radšej to druhé stanovisko: umiestniť seba v pozadí. Ak niekomu patrí lepšie miesto nijako mu neujde. Dosť možné, že aj božskému Hostiteľovi bude trápne, keby sme sa v jeho Kráľovstve chceli niekam napchať. Lebo aj v ňom bude na úvod asi trochu chaosu. A predsa nám neprináleží poriadok v Božom kráľovstve organizovať, čiže pripomínať iným, kto kam patrí. To by sme mohli naraziť. A rovno na Hostiteľa. Do jeho Kráľovstva totiž celkom isto patria aj takí, ktorých nepoznáme a tí, o ktorých by sme to nikdy nepovedali.
Milosrdný Ježiš nám preto dopredu našepkáva, že v jeho Kráľovstve budú chudobní, ktorí si ho nemajú ako zaslúžiť. Zmrzačení, ktorí si dopackali a stále ešte packajú nielen svoj život, ale aj tým druhým. Slepí, ktorí by na hostinu ani netrafili, chromí, ktorí by na ňu nedokrivkali. Vlastne smeruje k tomu, aby sme si ako pozemskí hostitelia počínali nielen ľudsky, ale ako Boh sám.

 

 

Zamyslenie si môžete vypočuť aj ako podcast Audiodivina.

 

 

sestra Dáša