Evanjelium tejto nedele nás poriadne precvičí v kontrastnom chápaní symbolov

Liturgické čítania na 20. nedeľu v Cezročnom období nájdete na tomto odkaze.

 

Evanjelium tejto nedele nás poriadne precvičí v kontrastnom chápaní symbolov. Prvým z nich je oheň, ktorý zvolával z neba na svojich nepriateľov už Eliáš a zopár kapitol pred naším úryvkom ho chceli sebavedome zvolať  na Samaritánov aj Ježišovi učeníci. A predsa ten istý oheň bude vďaka Ježišovej smrti a zmŕtvychvstaniu symbolom Ducha Svätého, zosobnenej Lásky celej Trojice.

 

Druhým spomínaným symbolom je krst. Ešte nie ten lahodný z krstiteľnice, ani ten v Jordáne s hlasom z neba, ale krst utrpenia, akým znovu a znovu prechádzal aj prorok Jeremiáš z prvého čítania a z ktorého má strach i Ježiš. Žeby predĺžené účinky nášho krstu podmieňovalo statočné nesenie našich každodenných krížov?
A napokon ide o pokoj. Už Zachariášovi anjel sľuboval, že sa obrátia srdcia otcov k synom a vo svojom chválospeve ohlásil cestu pokoja; anjeli nad Betlehemom spievajú: „Pokoj ľuďom dobrej vôle“; Simeon v chráme najprv odchádza prepustený v pokoji, no napokon v predpovedi Ježišovej matke všetko odvolá a prisľúbi, ako Ježiš dnes nám: bolesť, meč (porov. Mt 10,34), rozdelenie. Evidentné protiklady.

 

Dá sa v Písme vyznať?

Povieme si: Nie, v Písme sa nedá vyznať! Moment. O ktorý význam symbolu ide, záleží od kontextu a od dimenzií, v ktorých sa svätopisec a my s ním pohybujeme. Napríklad, ak sme sa zahryzli do evanjelia, skôr či neskôr na vlastnej koži zistíme, že Ježiš nám postupne berie povrchný pokoj plynúci z uspokojenia seba, zo svojich výsledkov, či života. Akoby nás chcel vyrušiť zo zotrvačnej letargie tohto sveta, ktorý sa rúti len za svojimi záujmami.
Evanjelium – blahozvesť pokoja – rozvracia umelý pokoj tohto sveta, obracia ho naruby. Ak však Ježiš dačo berie, dáva viac. Chce nám darovať pokoj – ten svoj – postavený na našej vlastnej neuspokojenosti, keď sa cítime hoc aj ako kôpka nešťastia. Zdá sa, že to, čo je Božie, zvykne driemať pod podobnými „kôpkami“. Lebo iba vyzlečení z pocitov sebauspokojenia môžeme prijať a zakúsiť pravý Boží pokoj.

 

Keď si to všetko dáme dokopy zistíme, že kto prijíma očistný oheň súdu (svoj či ten od ľudí), dostane oheň Ducha Svätého. Kto príjme krst utrpenia, prežije krst Božieho milosrdenstva. A kto prijíma rozdelenie (nielen v rodine, ale aj vo vlastnom vnútri) spôsobené evanjeliom, dosahuje Boží pokoj.
A ešte jeden bonus z dnešnej nedele: evidentne si slová Písma nemožno vysvetľovať vytrhnuté z kontextu. Sú napísané tak, aby neopakovateľným spôsobom odbúravali naše racionalistické a pokrytecké tendencie a aby sme boli nútení hľadať, porovnávať, rozlišovať a rozmýšľať. Nielen hlavou, ale i srdcom.

 

sestra Dáša