Čím žijeme na Vavilke? Píše sestra Jana

Čím žijeme na Vailke? Veľmi stručne povedané, tak ako asi všade v tieto týždne. Blížime sa k záveru šk. roka a teda máme tu veselooo. Finiš v školách, kolotoč v projekte Orientačné dni, prípravy na leto v stredisku a medzi tým ešte kde-tu utekáme zo stretnutia na stretnutie. No proste: „Život je krásny“. Ale teda pekne po poriadku.

 

Tento posledný mesiac sme žili tiež slávnosťami v stredisku. Prvé sv. prijímanie prijalo 78 detí. V sobotu 18. júna sa konala v stredisku historicky druhá birmovka za účasti biskupa Mons. Jozefa Haľka. Sv. birmovania prijalo 34 mladých. Aj takto sa nová farnosť bl. Titusa Zemana rozrastá, pribúdajú noví dospeláci, ktorí snáď nebudú len do počtu, ale pridajú aj ruku k spoločnému dielu. Nuž uvidíme, máme túto nádej.

 

V závere mesiaca vyvrcholila aj animátorská formácia. Staršie animátorky a animátori tzv. FA-čka ukončila spoločný rok stretnutím 17.-18.6. a to v zrýchlenej modalite, keďže v jeden termín sa spojilo viacero významných udalostí (okrem birmovky aj sobáš dvoch mladých zo strediska, akcia na CZŠ Gercenova ..) a teda nedalo sa nič opomenúť. Animátorov teraz čaká „praktická previerka“ – rozbehnú sa do letných akcií, ktoré vyvrcholia duchovnými cvičeniami.

 

Tweety ukončili formačný rok

Pripravujúce sa animátorky tzv. Tweety ukončili formačný rok o týždeň neskôr 24.-25.6.. Stretnutie odštartovali v skutku netradične – symbolickým „bojom o duše“ v laser aréne. No proste si to užívali! Na druhý deň ich čakalo prevetranie nadobudnutých vedomostí celého roka prostredníctvom jednoduchého kvízu. Takto sa naladili na finále, ktoré mali pred sebou druháčky. A pätica dievčat sa do neho pustila vskutku odvážne. Zadanie bolo vcelku jednoduché – mali si vybrať niektorého saleziánskeho svätého a sympaticky ho všetkým prítomným predstaviť. A tak sme sa dozvedeli čosi (aj nové) o donovi Boscovi, Eusebii Palomino, Titusovi Zemanovi…

 

To všetko by bolo v poriadku, ale nemali to veru jednoduché, lebo každá si okrem obsahu vybrala aj formu predstavenia svojho „referátu“, napr. divadlom (pantomímou), kreslením, gestikuláciou rúk, vo forme spevu pašií… a ony to dali!!! Aj takto jasne ukázali, že idú správne po ceste animátorstva, že sú v nich nielen vedomosti, ale hlavne animátorské srdce, ktoré sa vie vynájsť, je tvorivé, radostné, zapálené. Tak nech im to dlho vydrží!

 

-jk-