Sestry z Baku boli s mladými pri mori

Veľmi pekne Vás pozdravujeme z Baku a chceme sa s Vami podeliť aspoň s niečím z toho, čo prežívame, resp. čo sme prežili. Boli sme na saleziánskej chate a niektorým sa ušlo byť aj pri mori.

 

Na saleziánskej chate sme strávili víkend 23. – 24. apríla s deťmi a rodičmi zo stretiek rusko a anglicky hovoriacich. V sobotu ráno sme vyštartovali spred kostola na Xetaii v Baku a išli sme do Dubendi na tzv. daču. Po  príchode sme sa trochu občerstvili a udomácnili sa. Začali sme pripravovať obed. Jedna pakistanská mamka nám pripravila kurča na KFC spôsob. Po obede Jožko Pajerský kňaz, ktorý strávil tieto dva dni s nami, mal duchovnú obnovu pre rodičov. Sestra Maťa v tom čase mala stopovačku pre našu mládež, ktorú začali Korunkou Božieho milosrdenstva. Postupne cez rôzne aktivity pozbierali slová základej myšlienky tohto nášho pobytu – Ježišu, dôverujem Ti (Jesus I trust in You). Prešli si zároveň posledné udalosti Veľkého týždňa, načreli do svojich poznatkov o Ježišovi, svätých a do niektorých udalostí z Písma a umelecky stvárnili aj svoje prežívanie a pocity.

 

Voľný čas a iné aktivity

Vo voľnom čase hrali volejbal mladší i tí starší spoločne  a niektorí išli k moru. Využili krásne slnečné počasie a ako sa povie nachytali bronz, čo si všimol aj jeden pakistanský ocko po návrate detí domov a s humorom sa k tomu aj vyjadril: „Sestra, odovzdal som vám “biele“ deti a vrátili ste mi černoškov.“

 

Vo svätej omši sme spievali Taize piesne pre nich čosi nové, ktoré sme si predtým nacvičili. Tak zažili niečo nové. Po večeri sme mali adoráciu na tému Božieho milosrdenstva, ktorú sestra Slávka pripravila veľmi pekným tvorivým spôsobom. Na konci každý dostal osobitné požehnanie s Eucharistiou, čo bolo pre mnohých silnou skúsenosťou. Deň sme zakončili spoločnou hrou -Aktivity, ktorá bola v dvoch jazykoch a krátkou večernou modlitbou.

 

V noci, poniektorí spali a iní si zorganizovali svoj program, veď viete ako to na chatách býva. A čo sa týka pikošiek, o štvrtej v noci sa najmladší člen skupiny (6-ročný Chris) zobudil a mame hovorí: „Mami, nechcem odtiaľto odísť domov.“ a pokračoval v spánku. Pripomína mi to scénu z Písma: „Pane, dobre je nám tu, postavme si tu tri stánky…“

 

Posledný deň a čo sme ešte zažili

Nedeľu sme začali rannou modlitbou v kaplnke a zdieľaním sa z Božieho Slova. Po raňajkách nám mamky a sestra Slávka pripravovali obed. Tentokrát to bolo kura na arabský (egyptský) spôsob a stoličný šalát. Mládež spustila siete a spolu s otcom Jožkom a sestrou Maťou sa vydali na cestu duchovného načerpania. Znova sa stretli s evanjeliom dňa o neveriacom Tomášovi, ktoré tentokrát aj sami stvárnili, využitím svojich hereckých schopností. A tak sa dostali k téme o Božom milosrdenstve, kde pracovali v skupinách a bližšie spoznávali svätcov a osoby z Písma, ktoré sa stretli s Božou milosrdnou a odpúšťajúcou láskou.

 

Využili aj možnosť svätej spovede v tomto milostivom čase, čo nie je až taká samozrejmosť. Nakoľko mnoho ľudí pristupuje k svätému prijímaniu, ale k spovedi málokto alebo veľmi zriedkakedy niekto chodí. Toto sa však v tejto skupine počas tohto roka akosi podarilo s Božou pomocou preklenúť a niektorí na Veľkú noc pristúpili k tejto sviatosti po dlhom čase. Niektorí rodičia si zase uvedomili, že ich deti ich kopírujú aj v tomto a keď prekonali určité bariéry, ktoré im v tom bránili a spravili tento krok zmierenia sa s Bohom, aj ich deti začali častejšie pristupovať k sviatosti zmierenia. Dokonca tentokrát na chate to bolo s dvojtýždňovým odstupom, no nikto ani len nenamietal. Jedno dievča sa po spovedi pozdieľalo a hovorí: „Sestra, cítim taký pokoj a relax.“ Vyložila si nohy a užívala si atmosféru pokoja, ako ovocie tejto úžasnej sviatosti.

 

Počas svätej omše sa všetci tvorivo zapojili do homílie a na príklade soli, ktorá sa vo vode roztopí, sa snažili pochopiť, čo znamená, keď nám Boh odpúšťa hriechy a prejavuje svoje milosrdenstvo. Jeho láska sa nemení, ani neoslabuje, ani sa nijakým spôsobom nepoškvrňuje našimi hriechmi. Voda síce soľ rozpustí, no ostane slaná, no Božia láska ostáva nezmenená.

 

Prajem nám všetkým, aby sme mohli zakúšať túto silu Božej lásky a stretávať sa s Jeho milosrdenstvom. Aby sme mali silu a odvahu zdieľať ju s tými, ku ktorým sme poslaní a s ktorými sa stretávame.