Koadjútor Artemide Zatti bude svätorečený, píše hlavný predstavený saleziánov

(Rím, 12. apríla 2022) – Táto Veľká noc na ktorú sa pripravujeme bude špeciálna. S nesmiernou radosťou sme prijali veľký dar v podobe správy, že Najvyšší veľkňaz poveril Kongregáciu pre kauzy svätých, aby promulgovala dekrét o zázraku, ktorý sa pripisuje príhovoru blahoslaveného Artemida Zattiho, profesa laika Saleziánskej spoločnosti svätého Jána Bosca, ktorý sa narodil 12. októbra 1880 v Borette (Taliansko) a zomrel 15. marca 1951 vo Viedme (Argentína). Tento akt Svätého Otca otvára cestu ku kanonizácii blahoslaveného Artemida Zattiho.

 

Sme hlboko vďační Bohu a Svätému Otcovi Františkovi. V saleziánskej rodine, v Cirkvi v Argentíne, najmä v diecéze Viedma, a v Taliansku v Borette, jeho rodisku, a v diecéze Reggio Emila, dnes vládne atmosféra veľkého nadšenia.

 

1. Svedectvo nádeje

Táto správa je vo svetle Pánovej Veľkej noci posolstvom a semienkom nádeje pre dramatické obdobie, ktoré prežívame, poznačené pandémiou a predovšetkým toľkými vojnami, najmä tou na Ukrajine, ktoré prinášajú smrť, bolesť a ničenie. Artemide Zatti nás povzbudzuje, aby sme žili nádej ako cnosť a životný postoj v Bohu. Cesta k svätosti si často vyžaduje zmenu hodnôt a vízie. Túto cestu prežil Artemide, ktorý v skúškach života objavil v kríži veľkú príležitosť znovuzrodiť sa pre nový život:

– keď sa ako chlapec pri ťažkej a namáhavej práci na vidieku rýchlo naučil čeliť ťažkostiam a povinnostiam, ktoré ho vždy sprevádzali v zrelom veku;

– keď spolu s rodinou opustil svoju dedinu Boretto v Taliansku, aby hľadal väčšie šťastie. Emigrácia do Argentíny, keď mal Artemide 15 rokov, bola nevyhnutným dôsledkom chudoby rodiny;

– keď mladého muža túžiaceho po saleziánskom živote postihla tuberkulóza, ktorou ho nakazil mladý kňaz, ktorému pomáhal, pretože bol veľmi chorý. Mladý Zatti prežíval na vlastnom tele drámu choroby nielen ako krehkosť a utrpenie tela, ale aj ako niečo, čo sa dotýka srdca, čo vyvoláva obavy a znásobuje otázky, vďaka čomu sa otázka zmyslu všetkého, čo sa deje a aká budúcnosť ho čaká, objavuje s prevahou, keď vidí, že to, o čom sníval a po čom túžil, zrazu chýba. Vo viere sa obracia k Bohu a hľadá nový zmysel a nový smer existencie, na ktorý však nenachádza odpoveď ani okamžite, ani ľahko. Vďaka múdrej a povzbudzujúcej prítomnosti otca Cavalliho a otca Garroneho a vďaka čítaniu životných okolností v duchu rozlišovania a poslušnosti dozrel v saleziánskom povolaní brata koadjútora a celý svoj život zasvätil materiálnej a duchovnej starostlivosti o chorých a pomoci chudobným a núdznym. Rozhodol sa zostať s donom Boscom a naplno žiť pôvodné povolanie „koadjútora“;

– keď musel čeliť skúškam, obetiam a dlhom, aby mohol plniť svoje poslanie v prospech chudobných a chorých vedením nemocnice a lekárne, vždy s dôverou v pomoc Prozreteľnosti;

– keď videl, že nemocnica, ktorej venoval toľko energie a prostriedkov, sa búra, aby sa postavila nová;

– keď v roku 1950 spadol z rebríka a objavili sa u neho príznaky nádoru, ktorý sám jasne diagnostikoval a ktorý viedol k jeho smrti 15. marca 1951: naďalej sa však venoval poslaniu, ktorému sa zasvätil, a prijal utrpenie tohto posledného úseku svojho života.

 

2. Priateľ chudobných

Artemide Zatti zasvätil svoj život Bohu v službe chorým a chudobným. Mal na starosti nemocnicu San José vo Viedme a rozšíril okruh ľudí, o ktorých sa staral. Urobil to tak, že sa na svojom neoddeliteľnom bicykli dostal ku všetkým chorým ľuďom v meste, najmä k tým najchudobnejším. Hospodáril s veľkými peniazmi, ale jeho život bol veľmi chudobný: na cestu do Talianska pri príležitosti kanonizácie dona Bosca si musel požičať oblek, klobúk a kufor. Milovali ho a vážili si ho chorí; milovali ho a vážili si ho lekári, ktorí mu najviac dôverovali a oddávali sa vplyvu jeho svätosti: „Keď som so Zattim, nemôžem neveriť v Boha,“ zvolal raz lekár, ktorý sa vyhlásil za ateistu.

 

V čom spočíva tajomstvo jeho vplyvu? Jednoducho – každý chorý človek bol pre neho sám Ježiš. Doslova! Jedného dňa nadriadení odporučili, aby počet prijatých pacientov neprekročil 30. Počuli ho šomrať: „Čo ak 31. bol sám Ježiš? Niet o tom pochýb: ku každému sa správa s rovnakou nehou, s akou by sa správal k samotnému Ježišovi, v prípade núdze mu ponúkne vlastnú izbu, alebo tam dokonca v núdzi uloží mŕtvolu. Často sa sestry ktorá mala na starosti šatstvo pýtal: „Máte šaty pre 12-ročného Ježiša?“ Až do konca života neúnavne a pokojne pokračoval vo svojom poslaní medzi chorými a nikdy si neodpočinul.

 

Svojím vzpriameným postojom nám dáva saleziánsku víziu „vedieť zostať“ v našej misijnej krajine, aby sme osvietili tých, ktorí riskujú stratu nádeje, aby sme posilnili vieru tých, ktorí majú pocit, že zlyhávajú, aby sme boli znamením Božej lásky, keď sa zdá, že „chýba“ v každodennom živote. Artemidovo svedectvo o tom, že je dobrým Samaritánom, že je milosrdný ako Otec, bolo poslaním a štýlom, ktorý zahŕňal všetkých, ktorí sa nejakým spôsobom venovali nemocnici: lekárov, sestry, ošetrovateľov, rehoľníkov, dobrovoľníkov, ktorí venovali drahocenný čas trpiacim. V Zattiho škole sa ich služba chorým, vykonávaná s láskou a kompetentnosťou, stava sa poslaním.

 

Zatti vedel a pestoval si vedomie, že ruky všetkých, ktorí boli s ním, sa dotýkajú trpiaceho Kristovho tela a môžu byť znakom milosrdných rúk Otca. To všetko ho viedlo k tomu, že si uvedomoval jedinečnosť každého chorého človeka, jeho dôstojnosť a krehkosť, vedel, že chorý človek je vždy dôležitejší ako jeho choroba, a preto sa snažil počúvať pacientov, ich príbeh, ich obavy a strach. Vedel, že aj keď nie je možné uzdraviť, vždy je možné vyliečiť, vždy je možné potešiť, vždy je možné dať ľuďom pocítiť blízkosť, ktorá prejavuje záujem o nich pred ich chorobou. Zastaví sa, počúva, nadviaže priamy a osobný vzťah s chorým, cíti k nemu empatiu a emócie, nechá sa vtiahnuť do jeho utrpenia až do takej miery, že prevezme vedenie služby.

 

Artemide prežíval blízkosť ako výraz lásky Ježiša Krista, milosrdného Samaritána, ktorý sa so súcitom priblížil ku každému človeku zranenému hriechom. Cítil sa povolaný byť milosrdný ako Otec a milovať najmä svojich chorých, slabých a trpiacich bratov a sestry. Túto blízkosť prežíval nielen osobne, ale aj ako spoločenstvo: v skutočnosti vytvoril spoločenstvo schopné starostlivosti, ktoré nikoho neopúšťa, ktoré zahŕňa a prijíma najmä tých najkrehkejších.

 

Zatti uzavrel medzi sebou a tými, ktorí potrebujú starostlivosť, pakt založený na vzájomnej dôvere a úcte, na úprimnosti, na dostupnosti, aby prekonal všetky obranné bariéry a do centra pozornosti postavil dôstojnosť chorého. Pre Zattiho bol tento vzťah s chorým, nevyčerpateľným zdrojom motivácie a sily v Kristovej láske.

 

3. Salezián – koadjútor

Sympatická postava Artemida Zattiho je pozvaním ponúknuť mladým ľuďom pôvab zasväteného života, radikálnosť nasledovania Krista poslušného, chudobného a čistého, prvenstvo Boha a Ducha, bratský život v spoločenstve, úplné vynaloženie seba samého na poslanie. Povolanie saleziánskeho koadjútora je súčasťou fyziognómie, ktorú chcel don Bosco dať saleziánskej kongregácii.

 

Je ľahké ju rozoznať a prijať; ľahšie rozkvitá tam, kde sa medzi mladými podporujú apoštolské laické povolania a kde sa im ponúka radostné a nadšené svedectvo rehoľného zasvätenia, ako je to v prípade Artemida Zattiho.

 

Jedným z tých, ktorí zažili účinný príhovor Artemida Zattiho práve v súvislosti s povolaním zasvätenej osoby, je sám pápež František, keď bol provinciálom jezuitov v Argentíne. V liste napísanom otcovi Cayetanovi Brunovi SDB, datovanom v Buenos Aires 18. mája 1986 sa okrem iného píše: „V roku 1976, myslím, že to bolo asi v septembri, som sa počas kanonickej návštevy jezuitských misionárov v severnej Argentíne zastavil na niekoľko dní v arcibiskupstve Salta. Tam, medzi jedným a druhým rozhovorom na konci stolovania, mi biskup Pérez rozprával o živote pána Zattiho. Dal mi prečítať aj knihu o jeho živote. Priťahovala ma jeho kompletná postava koadjútora. V tej chvíli som pocítil, že musím požiadať Pána, aby nám na príhovor tohto veľkého koadjútora poslal povolania koadjútorov. Urobil som novény a požiadal som novicov, aby sa ich modlili. […] V júli 1977 nastúpil prvý mladý koadjútor (v súčasnosti má 32 rokov). Dňa 29. októbra toho istého roku vstúpil druhý (v súčasnosti 33-ročný).“

 

V liste sa ďalej uvádza zoznam 16 ďalších koadjútorov, ktorí vstúpili do rádu v rokoch 1978 až 1986. Potom pokračuje: „Odkedy sme sa začali modliť k p. Zattimu, vstúpilo 18 mladých koadjútorov a ďalších 5 vyšlo z noviciátu a juniorátu. Celkovo 23 povolaní. Novici, študenti a mladí koadjútori sa niekoľkokrát modlili novénu na počesť p. Zattiho a prosili o povolanie koadjútorov. Ja sám som to urobil. Som presvedčený o jeho príhovore v tejto veci, pretože vzhľadom na počet je to v Spoločnosti zriedkavý prípad. K druhému a tretiemu vydaniu Deviatnika k Najsvätejšiemu Srdcu sme z vďaky zaradili novénu k prosbe o kanonizáciu p. Zattiho… To bol všeobecný náčrt môjho vzťahu s p. Zattim a k problému povolania bratov koadjútorov pre Spoločnosť. Opakujem, že som presvedčený o jeho príhovore, pretože viem, koľko sme sa modlili, keď sme ho navrhli za orodovníka.“

 

Je to skvelý a presvedčivý podnet aj pre nás, aby sme sa prihovárali na príhovor Artemida Zattiho za zvýšenie počtu dobrých a svätých povolaní saleziánov koadjútorov.

 

4. Artemide Zatti je svätec!

V tomto roku zasvätenom svätému Františkovi Saleskému, zástancovi a šíritelovi povolania k svätosti pre všetkých, nám svedectvo Artemida Zattiho pripomína, ako uvádza Druhý vatikánsky koncil: „[že] všetci veriaci každého stavu a postavenia sú Pánom povolaní, každý svojím spôsobom, k svätosti, ktorej dokonalosť je dokonalosťou samotného nebeského Otca.“ František Saleský, don Bosco aj Artemide robia z každodenného života prejav Božej lásky, ktorá je prijímaná a tiež opätovaná. Naši svätí chceli priblížiť vzťah života s Bohom. Toto je návrh „svätosti blízkosti“, o ktorej nám s takou láskou hovorí pápež František.

 

Buďme pripravení prijať milosť a posolstvo, ktoré nám Cirkev odovzdáva prostredníctvom svedectva saleziánskej svätosti tohto brata koadjútora. Postava Artemida Zattiho je podnetom a inšpiráciou, aby sme sa stali znameniami a nositeľmi Božej lásky k mladým a chudobným.

 

Toto je hlavná prorocká forma kresťanstva: prekvapiť radikálnou voľbou lásky, nebojácne spochybniť všetky dvojznačnosti, rozhodne zakročiť proti zlu, ktoré ponižuje ľudí. Prehodnotiť posolstvo, odovzdávané naším osobným a komunitným životom, ako evanjelium rozvíjané v čase a ako pokračovanie Ježišovho života a skutkov. Jedným slovom, naša svätosť!

 

Ako som napísal v tohtoročnej Strenne: „Aj my, ako saleziánska rodina, musíme jasne vyjadriť ‚charizmu návštevy‘ ako túžbu, ktorú nosíme v srdci, aby sme ju ohlasovali bez toho, aby sme čakali, že iní prídu k nám, a to tak, že pôjdeme do priestorov a na miesta, kde žije toľko ľudí, ktorým láskavé slovo, stretnutie, pohľad plný úcty môže otvoriť obzory k lepšiemu životu.“ Artemide Zatti bol mužom Navštívenia, ktorý nosil Ježiša vo svojom srdci, spoznával ho vo svojich chorých a chudobných bratoch a sestrách a slúžil im s radosťou a štedrosťou. Nech sa prihovára za nás všetkých!

 

Don Ángel Fernández Artime

hlavný predstavený

Zdroj: saleziani.sk