Chce okopať naše srdce svojím utrpením a pohnojiť, zúrodniť ho vlastnou krvou z kríža

Liturgické čítania na 3. pôstnu nedeľu cyklus C nájdete na tomto odkaze.

 

 

Evanjelium dnešnej nedele poznáme len od Lukáša. Ježiš v ňom akoby predčítal z čiernej kroniky o tom, že smrť je vždy nablízku. A s ňou i Boží súd. Lebo ak príde náhle, času na pokánie nebude.

 

Otázku jeho poslucháčov, či spomínaní trpiaci boli vinní, alebo nie, Ježiš necháva otvorenú. Nevpúšťa nás do hodnotenia miery zodpovednosti kohokoľvek za vykonané zlo, aj keby sme doň tak radi nazreli. Odpovedá v tom zmysle, že či sme hriešni viac, alebo menej, ak sa neobrátime, zahynieme. Nie že by sme si privolali priamy trest zhora, ale zrejme sami sa navzájom vyničíme. Fyzicky či psychicky, v tomto živote či po smrti. Lebo zákony existencie sú jasné: to, čo nie je dobré, sa raz prepadne do seba.

 

Podľa židovského chápania nešťastia prichádzali ako trest za hriechy. My zas plávame životom v ústrety poslednému súdu s falošnou útechou, že aj keď sme nedokonalí, nie sme zas tak zlí, aby sme skončili v zatratení. Lenže týmto spôsobom obchádzame postoj obrátenia, ktorý je jedinou vstupenkou do neba. Preto naliehavo potrebujeme, aby nám Ježiš nastavil zrkadlo, v akom stave naše srdce je.

 

Život by mal byť obrátením

Keďže môžeme zomrieť v ktorejkoľvek chvíli, tak celý náš život by mal byť jedným veľkým pokáním, lepšie povedané obrátením, obracaním sa. Práve stav obrátenia je tým najživším spojivom človeka s Bohom. Lebo obrátenie, ku ktorému nás vyzýva Ježiš, nie je len odvrátením sa od hriechu, ale najmä prijatím jeho.

 

U Lukáša figovník dostáva ešte rok, aby priniesol ovocie. Akoby tým Ježiš chcel povedať, že jeho poslucháči ešte stále majú nejaký ten čas zaujať k nemu postoj. V tomto evanjeliu Ján Krstiteľ hlása, že sekera je už priložená na korene stromov bez ovocia. No Ježiš aj po troch rokoch svojho účinkovania – ako milosrdný vinohradník – žiada pre obrátenie svojich rodákov (i nás) ešte čas. Chce okopať naše srdce svojím utrpením a pohnojiť, zúrodniť ho vlastnou krvou z kríža. Ak už ani to nepomôže, musí nás nechať vytnúť. Neurobí tak vlastnými rukami, lebo aj neplodný figovník má rád. Vytne nás zlo, ktoré sa rozmnoží vďaka našej pasivite.

 

Zamyslenie si môžete vypočuť aj ako podcast Audiodivina.

 

sestra Dáša