Ježiš vedie svojich najbližších učeníkov príslovečným „zájdi na hlbinu“

Liturgické čítania na 5. nedeľu v období cez rok cyklus C nájdete na tomto odkaze.

 

Lukáš v tomto úryvku elegantne zjednocuje opis kraja, kde Ježiš začal svoje verejné účinkovanie i najčastejšie pôsobil, so zázračným rybolovom a povolaním Petra spolu s ostatnými učeníkmi.

 

Kreatívny Ježiš nastupuje na loďku nie preto, aby získal od tlačenice v zástupe odstup, ale aby ho všetci lepšie videli a počuli – lebo vodná hladina je prirodzený zosilňovač zvuku. A zrejme i preto, aby si jeho poslucháči tiež mohli sadnúť, keďže jeho vyučovanie bude na dlhšie.

 

Okrem zástupov Ježiš stíha pripravovať aj svojich učeníkov. Veď čo zostane z teórie, ak by im chýbala viera?! Preto ich formuje aj vlastnými postojmi. Čím je u Jána svadba v Káne, tým je u Lukáša zázračný rybolov: učeníci mu potrebujú uveriť skrz-naskrz. Obe rozprávania predchádza trápny nedostatok, ktorý sa zavŕši naplnením nádob či lodí a hojnosťou vína i rýb. Podobných udalostí sa zrejme mohlo stať i viac.

 

Ježiš vedie svojich najbližších učeníkov príslovečným „zájdi na hlbinu“

Tieto slová budú v zhode so stavaním domu na skale, či Cirkvi na Petrovi – Skale. Hoc je Peter ešte začiatočník, spontánne sa stáva hovorcom „parťákov“, lebo Ježiš je na jeho lodi. Mal tri dôvody pre odmietnutie Ježišovej výzvy: bezprostrednú skúsenosť, že ryby sa niekam vyparili; potom fakt, že bol deň a ryby sa majú loviť v noci a napokon prácne očistené siete, ktoré práve dali do poriadku. No už vtedy sa vedel odpútať od svojho každodenného majstrovstva a nalomiť svoje „ja“. Spolu s jeho úprimnosťou, keď dokázal hneď zanechať nielen bárku, rodinu, ale všetky svoje doterajšie istoty. Lebo keď všetko zanechal, našiel nielen to, čo opustil. Ó, svätá ochota plniť Božie vnuknutia, aká si plodná!

 

Ako Izaiáš, Peter a jeho spoločníci, aj my sme volaní stavať svoje osobné povolanie, svoj krst na skale, v hĺbke. No v hlbokom uvedomovaní si všetkého sa nás ľahko zmocní – podobne ako Petra – hrôza. Lebo v hĺbkach ľahšie prečítame svoju biedu i Boží majestát. Ale len v nich môžeme započuť to prevzácne Božie „neboj sa“. S uistením, že odteraz už bude pre Božie kráľovstvo plodné všetko. Každá i najmenšia snaha, najprofánnejšia práca či utrpenie. Veď povolanie Božie neomylne prináša úrodu. Nie pre osobnú snahu, pracovitosť alebo nápaditosť, ale z Božej milosti.

 

sestra Dagmar Kráľová