2. deň deviatnika k Nepoškvrnenej: Máriino slovo- schopnosť vyjadriť svoje prežívanie

V evanjeliových epizódach, ktoré sa jej týkajú, Mária udivuje svojou schopnosťou vyjadriť svoje prežívanie v tom, čo hovorí a schopnosťou klásť otázky: pri zvestovaní, pri nájdení v jeruzalemskom chráme, v Káne. Mária sa nebojí stretnúť tvárou v tvár so svojím partnerom v rozhovore, dať najavo to, čo prežíva, klásť otázky, či anjelovi, sluhovi alebo Ježišovi. Vo svojom kázaní aj Ježiš rád využíva pedagogiku otázok. Nebojí sa dialógu a je schopný vyjadriť svoje prežívanie a zapojiť do neho aj svojich učeníkov. Ako si nepomyslieť, že sa to naučil na kolenách a v náručí svojej Matky? Veď každý človek, ktorý prichádza na svet, počuje a učí sa prvé slová ešte pred narodením, keď zvnútra lona začne počúvať hlas svojej matky.

 

Vidíme to aj v snoch dona Bosca: Pomocnica sa javí ako učiteľka, ktorá ho sprevádza kladením otázok, stimuluje v ňom schopnosť počúvať, pozorovať a uvažovať, aby mu pomohla zvládnuť namáhavý prechod od „kto som“ k „pre koho som“.

 

MODLITBA 

Pane, obráť moje srdce, aby zotrvávalo v tichu a v stálej modlitbe.

Obráť moju myseľ od kultúry smrti k myšlienkam na Vzkrieseného.

Moje ruky a nohy Pane, obráť, aby ich snahou bolo prejavovať konkrétnu lásku bratom a sestrám, ktorých stretnem.

Pane, obráť môj pohľad a urob ho schopným pozornosti, láskavosti a milosrdenstva.

Keď sa budem snažiť čokoľvek robiť, pripomínaj mi, že vždy som malý a neužitočný služobník. Bez teba neviem robiť dobro.

Osloboď ma od lenivosti, ľahostajnosti, zmätku, od vonkajšieho i vnútorného hluku, od smútku, závisti, od prenáhleného posudzovania a egoizmu.

Mária, ty buď mojou vodkyňou, mojou neprekonateľnou sprievodkyňou, pozemskou i nebeskou Kráľovnou.

V tvojich rukách je ochrana, prijatie, uzdravenie a oslobodenie od všetkých ziel.

Ježiš, môj život je tvoj. Mária, moje srdce patrí tebe.

Amen.