Ozajstným kráľovstvom je miesto, kde vládne Boh

Liturgické čítania na 34. nedeľu v Cezročnom období- Krista Kráľa nájdete na tomto odkaze.

 

Svedectvo o pravde je kľúčovým pojmom celého Jánovho evanjelia. Aj Pilát sa na ňu pýta Ježiša, ale nie úprimne. Ježiš pritom nehovorí o sebe ako o kráľovi, nemyslí na seba. Pozornosť obracia na svoje sťaby neviditeľné kráľovstvo, a predsa tak konkrétne a hmatateľné v každom čase i priestore. I vďaka svojím učeníkom.

 

Ozajstným kráľovstvom je miesto, kde vládne Boh. Pojem Božieho kráľovstva evanjelista prepája s Nikodémom na začiatku evanjelia, ktorému Ježiš vraví, že sa preň musí narodiť zhora. Teda nie je, nejakým ľudským výmyslom zdola. Žiaľ Pilát – podobne ako dnešný človek – nechcel mať nič so židovskými príbehmi o kráľoch a mesiášoch. Aj preto skončil ako skončil.

 

Jednako nikto nikdy nebol tak milovaný ako Ježiš Kráľ. Aj nenávidený. Oba tieto postoje dokazujú jeho existenciu až dodnes. Tento Kráľ raz bude tým svojim kráľovsky zotierať slzy (a niektorým sa riadne nazotiera :); porov. Zjv 7,17; 21,4). Tých druhých však nebude vedieť spoznať, lebo nikdy nemal príležitosť pozrieť sa im do očí, keď chodil po tejto zemi hladný, chorý či ako migrant.

 

Žijeme a neživoríme, keď máme vnútornú os – oporný bod odkiaľ a cieľ kam smerujeme. Hneď ako si ho v osobe Krista kráľa uvedomím, nadobúdam i ja kráľovskú dôstojnosť. Veď kde by som ju nabral, ak by som nenosil v srdci Krista? Potom i najmenšie gestá môjho života majú kráľovskú hodnotu. Naopak, chaos a nesúdržnosť vnútra a následne i života ďalej mätie mňa osobne i moje okolie.

 

sestra Dáša