Hľadáme nové písmená do dubnickej pastoračnej  abecedy

Prvé mesiace nového školského roka u nás boli plné výziev pre pastoračné aktivity. A boli to mimoriadne silné výzvy. Stačí spomenúť návštevu pápeža Františka. Alebo pandemickú situáciu.

 

Naliehavo cítime, že treba hľadať nové cesty. Alebo – ako to povedal Svätý Otec – vymyslieť novú abecedu pastorácie – podobne ako to urobili pred rokmi sv. Cyril a Metod. Chceli by sme sa podeliť, ako sa to všetko odrazilo v prežívaní prípravy na birmovku a prvé sväté prijímanie. Neprišli sme síce s komlet novou hlaholikou, ale zopár nových „pastoračných písmen“ sme pridali.

 

 

S birmovkou naopak

Zvyčajne po príprave na sviatosť birmovania na záver prídu na rad spovede birmovancov a potom samotná birmovka. Náš animátorský tím na čele s novým farárom sa zapálil pre opačný postup: už na jednom z prvých maxistretiek  prebehla kratučká duchovná obnova ako príprava na spoveď. Počas stretiek potom našim mladým adeptom na kresťanskú dospelosť, boli k dispozícii takmer všetci saleziáni z komunity – takže sa veľká väčšina birmovancov vyspovedala. A takto začali svoju prípravu spolu s Ježišom.

 

Skvelým podnetom k tomuto netradičnému kroku, boli slová Svätého Otca  o sviatosti zmierenia, ktoré adresoval mladým na košickom štadióne. Zvlášť to, že najdôležitejšie nie sú hriechy, ale Otcovo milosrdenstvo. Birmovancov povzbudila aj Peťa, ktorá pred veľkým publikom a samotným pápežom mala odvahu svedčiť o svojej skúsenosti s problémami spovedať sa. Pustili sme na stretku jej príbeh zo záznamu – a mladí ani na sekundu nespustili zrak z obrazu. Evidentne im Petin príbeh bol veľmi blízky.

 

Veríme, že sa nám podobnú akciu so spoveďami podarí  zopakovať ešte päť-šesť krát. S nádejou, že birmovka potom nebude pre mladých „slávnostnou rozlúčkou s cirkvou“, ako sa to dosť často stáva.

 

 

Prvoprijímajúcim po novom

Nová situácia v spoločnosti ovplyvnila aj prípravu na prvé sväté prijímanie. Vedeli sme, že prvé stretnutia s deťmi sú nesmierne dôležité, pretože tie ďalšie už možno vôbec nebudú. „Fascinujme ich hneď na začiatku Eucharistiou a Ježišom,“ s takýmto sloganom sa organizačný tím pustil do pretvárania tém stretnutí, aby deti dostali bezodkladne to podstatné a najdôležitejšie.

 

Formát stretnutí sa nutne prispôsobil aj epidemiologickým smerniciam – nemiešať školy – aby spolu neprichádzali do kontaktu deti z rôznych prostredí. Znamenalo to, že sa delili na viac skupín a že stretnutia prebehli vo viacerých „turnusoch“. Bolo to náročnejšie na prípravu a organizáciu, ale výsledok stál za to. Pracovať s deťmi v menších skupinkách, v ktorých sa vzájomne poznajú, bolo omnoho efektívnejšie a príjemnejšie, ako predtým vo veľkom.

 

Ideme ďalej

Určite aj u tam u vás objavujete nové písmená do pastorácie. Budeme rady, keď sa s nami o tom podelíte. Spolu  možno dáme dokopy tú novú abecedu – pružne sa meniacu podľa nových čias.

 

S otvorenosťou, flexibilitou a hľadaním toho najpodstatnejšieho ideme ďalej. V ústrety čomu? Neistej budúcnosti? Asi aj to. Ale hlavne: v ústrety Ježišovi, Otcovej láske a hlbšiemu spoločenstvu úplne novej kvality.

 

sr. Andrea Miklovičová

za komunitu z Dubnice nad Váhom